Svalový úbytok u psích seniorov: Ako na sarkopéniu

Autor: Bc., Bc. Ľubica Barassóová, CPCFT, CCAS

Sarkopénia je postupná strata svalovej hmoty a svalovej sily, ktorá súvisí so starnutím. U psov ide o veľmi častý jav, no majitelia si ho vo väčšine prípadov začnú uvedomovať až v momente, keď sa pohyb psa viditeľne zhorší. Odborne sa sarkopénia popisuje ako vekovo podmienený pokles svalovej hmoty aj svalovej funkcie.

Svaly predstavujú aktívny stabilizačný systém, ktorý chráni kĺby aj chrbticu pred preťažením, tlmí nárazy a umožňuje kontrolovaný a efektívny pohyb. Ak senior začne svaly strácať, nejde len o to, že bude mať menej svalovej hmoty alebo znížený výkon.

Ak sú svaly oslabené, zvyšuje sa záťaž na kĺbové štruktúry a pri dlhodobom preťažovaní sa postupne znižuje komfort pohybu a vzniká chronická bolesť. Sarkopénia má priamy dopad na stabilitu kĺbov a chrbtice, na propriocepciu a koordináciu. Pohyb psa je viac neistý a najmä energeticky náročnejší. Problém robia prudšie zmeny pohybu, nerovný terén, skoky či otočky. Pes sa ľahšie pošmykne a zhoršuje sa aj jeho korekcia pri zakopnutí. To zvyšuje riziko úrazu, sekundárnych kompenzácií a môže urýchliť progres degeneratívnych zmien.

Výrazne sa zhoršuje tolerancia záťaže najmä pri osteoartróze, a tým sa znižuje kvalita života aj každodenná funkčná nezávislosť psa. Pes sa preto rýchlejšie unaví a v dôsledku toho sa prirodzene začne hýbať ešte menej. Vzniká tak začarovaný kruh, v ktorom úbytok svalstva znižuje kvalitu pohybu a zhoršený pohyb potom ďalej urýchľuje úbytok svalstva.

Majitelia často opisujú stav psa ako „schudol“, „trčia mu kosti“ alebo „má úzke stehná“. Nie vždy však ide o chudnutie v zmysle úbytku tukovej hmoty. Často ide o selektívny úbytok svalov, ktorý býva viditeľný najmä na svaloch panvových končatín (v oblasti gluteálnych a stehenných svalov), ďalej na svaloch okolo lopatky a výrazne aj na paraspinálnych svaloch v obla11sti chrbtice.

Typickým sprievodným prejavom je, že pes menej vládze pri chôdzi do kopca, začne mať problém s nástupom do auta alebo s výskokmi na posteľ či gauč. Tiež väčšinou začne prenášať viac váhy na hrudné končatiny alebo kompenzačne na jednu stranu. Zhoršená je kvalita vstávania a majitelia si všímajú, že pes sa potrebuje po odpočinku rozhýbať, aby nepôsobil stuhnuto.

Evidentné zmeny v držaní tela. Prepadnutý chrbát, úbytok svalov.

V klinickej praxi je potrebné rozlišovať medzi sarkopéniou a kachexiou. Sarkopénia vzniká primárne v dôsledku starnutia a zníženej stimulácie svalstva, pričom sa často objaví aj u psa s normálnou alebo vyššou telesnou hmotnosťou. Kachexia naopak predstavuje svalový úbytok pri systémovom ochorení a býva sprevádzaná slabosťou a celkovým zhoršením stavu.

Nemali by sme teda všetko automaticky pripisovať vyššiemu veku. Ak u seniora vidíme nápadný úbytok svalstva, je potrebné myslieť aj na interné príčiny, medzi ktoré patria chronické ochorenia, endokrinopatie alebo onkologické procesy. Práve preto majú u seniorov zásadný význam pravidelné preventívne veterinárne prehliadky, ktoré umožňujú zachytiť problém včas. Ak si majiteľ všimne zmeny ako výrazný úbytok svalov, slabosť, rýchlu únavu alebo náhle zhoršenie pohybu, je vhodné čo najskôr absolvovať veterinárne vyšetrenie, aby sa prípadné ochorenie neprehliadlo a mohla sa zvoliť správna terapia.

Pri hodnotení sarkopénie je dôležité nezostať len pri subjektívnom dojme. Aj bez špecializovaných prístrojov je základom správne postavené vyšetrenie. Začína sa anamnézou, kde nás zaujímajú zmeny pohybu, zvýšená únava a či je problém pri bežných aktivitách, ktoré pes predtým zvládal. Súčasťou je pozorovanie postoja a pohybu, hodnotenie symetrie zaťaženia a prenášania váhy medzi končatinami. Dôležitá je palpácia svalovej hmoty a svalového tonusu, vyšetrenie rozsahu pohybu v kĺboch a hodnotenie bolestivosti spolu s kompenzačnými vzorcami.

Práve kombinácia týchto faktorov fyzioterapeutovi pomôže zorientovať sa v tom, či ide najmä o zmeny súvisiace s úbytkom svalovej hmoty a zníženou svalovou funkciou, či je prítomná výraznejšia bolestivosť, alebo či sa do pohybu premietajú aj ďalšie faktory. Pre fyzioterapeuta je preto veľmi dôležité vedieť, či bol pes vyšetrený veterinárnym lekárom a či nemá stanovené ďalšie diagnózy, ktoré môžu ovplyvniť výber a bezpečnosť terapeutického postupu. V prípade podozrenia na ortopedický problém je vhodná aj spolupráca s ortopédom a nastavenie liečby bolesti.

V praxi sa u pacientov seniorov často stretávam s tým, že majiteľ sa snaží psa šetriť a výrazne obmedzí jeho aktivitu alebo úplne prestane cvičiť. Pri sarkopénii je to však jedna z najväčších chýb. Väčšina seniorov nepotrebuje odpočinok od pohybu. Potrebujú naopak vhodne zvolený pravidelný pohyb, ktorý je bezpečný a prispôsobený individuálnym potrebám psa.

Kľúčové je pochopiť, že pravidelnosť je dôležitejšia než intenzita, cvičenie by malo byť technicky čisté, bez kompenzácií a záťaž má byť nastavená tak, aby sa pes zlepšoval, nie aby sa preťažoval. Ak je pes po aktivite stuhnutý alebo sa zhorší kvalita chôdze, dávka bola nad jeho aktuálny limit. Neznamená to však, že máme prestať s aktivitami. V takom prípade znižujeme ich náročnosť, pretože úplná pasivita úbytok svalstva urýchľuje.

K terapii patrí aj výživa. Ak nie je strava nastavená tak, aby podporovala udržanie a obnovu svalovej hmoty, výsledky pohybovej terapie bývajú slabšie. V praxi sa často stretávam s tým, že senior má v dávke málo bielkovín, pretože je pre nadváhu na light diéte, no stráca práve svaly. V takých prípadoch je na mieste spolupráca s veterinárom a podľa potreby aj s nutričným špecialistom, pretože naším cieľom u psieho seniora nie je len znížiť hmotnosť, ale udržiavať alebo zlepšiť svalový aparát.

V praxi najčastejšie vídam tri situácie, ktoré končia rovnakým úbytkom svalov. Prvá je senior s bolesťou, ktorému majiteľ úplne zníži pohyb, aby ho šetril. Druhá je obézny senior, ktorý ide na diétnu stravu bez stimulu v podobe pravidelného cvičenia a primeranej pohybovej aktivity, čím dochádza k úbytku svalovej hmoty. Tretia je senior, ktorý síce začne cvičiť, no tréning je príliš nárazový alebo technicky nekvalitný a vedie ku kompenzáciám a teda diskomfortu v pohybe.

Ako jednoduchý a praktický základ pre pravidelné cvičenie môže poslúžiť krátka fyzioterapeutická rutina, ktorá funguje u veľkého percenta seniorov, podporuje silu, stabilitu a kontrolu pohybu bez zbytočného preťaženia. Pri výraznej bolestivosti alebo neurologických príznakoch je však najprv potrebné vyšetrenie u špecialistu a postup vždy prispôsobiť na základe odporúčaní ošetrujúceho veterinára alebo fyzioterapeuta.

Úplným základom každého cvičenia je bezpečný, stabilný a nešmykľavý povrch, pretože pošmyknutie dokáže okamžite zhoršiť kvalitu pohybu, zvýšiť diskomfort a vytvoriť kompenzácie, ktoré následne znižujú efekt terapie. Cviky odporúčam vykonávať krátko, ale pravidelne, ideálne 3 až 5 krát týždenne. Vo väčšine prípadov stačí 5 až 10 minút cvičenia, pričom cieľom nie je psa unaviť, ale získať kvalitné predvedenie opakovaní. Na začiatok je vhodné zvoliť 2 série po 3 až 5 opakovaní pri jednotlivých cvikoch, podľa tolerancie psa. Ak sa zhorší kvalita prevedenia, pes začne kompenzovať alebo výrazne stráca stabilitu, je lepšie cvičenie ukončiť skôr než dokončiť stanovený počet.

Pozrite si video, ktoré je pod týmto popisom.

  1. Ako úvodné cvičenie sa výborne osvedčuje stoj s hrudnými končatinami na nízkom pevnom targete. V začiatkoch stačí výška približne na úrovni karpálnych kĺbov, neskôr je možné výšku postupne zvyšovať, u pokročilých psov maximálne po úroveň lakťového kĺbu. Kľúčové je, aby pes udržal korektný postoj (porovnateľný s výstavným postojom), bez podsádzania panvy a bez vybočenia končatín. Končatiny by mali zostať v jednej rovine a postoj má byť stabilný a kontrolovaný bez prešľapovania. Tento cvik má u seniorov veľký prínos najmä tým, že podporuje korektné postavenia tela a aktiváciu posturálnych svalov bez vysokej dynamickej záťaže. Pri správnom prevedení cviku dochádza k lepšej extenzii v bedrových kĺboch, pes sa učí lepšie prenášať váhu a zlepšuje sa stabilita trupu. Zároveň sa aktivujú stabilizačné svaly chrbtice a panvy. U psov už zvyčajne po prvých tréningoch vidíme pozitívny efekt v držaní tela, kontrolua a celkový komfort v statike.
  2. Na tento prvok je vhodné nadviazať prenášaním váhy, opäť s prednými končatinami na pevnom targete. Pomocou podávania pamlskov do strán, mierne hore a dole pes pracuje s posunom ťažiska, aktivuje stabilizačné svaly trupu a zlepšuje neuromuskulárnu kontrolu. Dôležité je, aby pes pri tomto cvičení neprešľapoval a neodchádzal z postoja, ale aby zmenu zaťaženia zvládal ako jemnú korekciu rovnováhy.
  3. Ďalším vhodným funkčným prvkom je kontrolované sadanie a vstávanie. U seniorov je dôležité fixovať zadné končatiny tak, aby sed prebiehal korektne, pes by si nemal sadať na široko, prevažovať sa dozadu alebo sa hrbiť. Pri správnom prevedení ide o veľmi efektívne cvičenie na podporu sily panvových končatín, najmä extenzorov bedrového a kolenného kĺbu, čo sa v praxi premieta do bežných denných činností (vstávanie, chôdza, výskoky). Zároveň pri kontrolovanom vstávaní musí pes udržať trup stabilný a panvu v neutrálnej pozícii, čím sa zlepšuje posturálna kontrola a znižuje tendencia ísť do asymetrie. Ak pes sedí a vstáva technicky správne, postupne sa učí rozložiť váhu rovnomernejšie, čo je u seniorov dôležité, pretože často odľahčujú jednu končatinu alebo prenášajú príliš veľa váhy dopredu. V praxi nám môže pomôcť vedenie psa do sedu cez targety, ktoré mu pomôžu lepšie udržať symetriu a techniku pohybu.
    Kvalita sedu a vstávania je veľmi dobrým ukazovateľom, na ktorom sa dá rýchlo spozorovať prítomnosť kompenzácií, slabosti alebo diskomfortu. Takýto pes má problém s plynulými prechodmi do stoja ale tiež aj do sedu, kde nedokáže kontrolovane telo pribrzdiť, ale do sedu sa zvalí. Takže tento cvik funguje nielen ako terapia, ale aj ako jednoduchá diagnostika a kontrola progresu.
  4. Veľmi užitočným doplnkom je aj izometrické stabilizačné cvičenie v stoji, pri ktorom pes zostáva na mieste a majiteľ ho jemne manuálne tlačí do strany. Úlohou psa je udržať rovnováhu, „prijať váhu“ a ustáť tlak bez prešľapovania alebo úniku z postoja. Tlak má byť kontrolovaný, krátky a primeraný, bez trhania, pričom strany sa pravidelne striedajú. Ide o jednoduchý spôsob, ako cielene aktivovať stabilizačné svaly bez veľkej mechanickej záťaže a zároveň podporiť lepšiu kontrolu tela.
  5. Pre aktiváciu svalov končatín a podporu koordinácie je veľmi užitočná aj pomalá chôdza cez nízke prekážky. Pozor, nejde o preskoky, ale o kontrolovaný krok a cielene vedený pohyb. Pri správnej výške a tempe ide o výborný spôsob, ako zapojiť svaly bez nárazovej záťaže a zároveň podporiť presnejšiu prácu končatín. Tento cvik využívame hlavne pomedzi statické cviky, aby mal náš senior možnosť aktívne uvoľniť končatiny.
  6. Jednou z najefektívnejších vonkajších aktivít pre panvové končatiny je pomalá chôdza do mierneho kopca, ak pes toleruje záťaž. Aj tu platí, že rozhodujúca je kvalita kroku, nie rýchlosť. Sledujeme, aby pes zaťažoval končatiny vyvážene a dávame pozor aj na vedenie vodítkom, aby sa nevykláňal do strany ale kráčal rovno. Praktickým stabilizačným prvkom môžu byť krátke zastavenia počas prechádzky, kde zastavenie a opätovný štart zlepšujú kontrolu pohybu a podporujú stabilitu.

Přehráním videa souhlasíte se zásadami ochrany osobních údajů YouTube.

Zjistit vícePovolit video

Sarkopénia si vyžaduje aktívnu, individualizovanú terapiu. Základom je pravidelné a primerané cvičenie zamerané na bezpečné posilnenie svalov, systematická práca na neuromuskulárnej kontrole a dôsledný manažment bolesti (ak je prítomná). Správne vedený program dokáže výrazne spomaliť progres a zlepšiť celkový komfort aj u starších psov. Naším cieľom nie je vrátiť čas, ale zachovať čo najdlhšie komfort pohybu a dobrú kvalitu každodenného života nášho psieho seniora.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *