Autor: Mgr. Viera Staviarska
Podobne ako u ľudí, aj mozog psov sa s pribúdajúcim vekom mení. Dochádza k metabolickým, funkčným a fyzickým zmenám, ktoré môžu ovplyvniť ich správanie. Niektoré zmeny sú nenápadné a ľahko prehliadnuteľné – dokonca aj pre veľmi pozorných majiteľov. Výskumy ukazujú, že mierne zhoršenie kognitívnych schopností sa môže objaviť už u zdanlivo zdravých psov okolo 6. roku života. Často si ho všimneme až vtedy, keď sa správanie nášho psa náhle zmení.
Naši psi nás sprevádzajú počas najkrajších aj najťažších chvíľ života. Sú verní, oddaní a vždy pripravení stáť pri nás – bez podmienok. Keď však zostarnú, prichádza čas, keď potrebujú našu trpezlivosť, pochopenie a lásku viac než kedykoľvek predtým. Rovnako ako ľudí, aj ich s vekom neopúšťajú len fyzické sily, ale niekedy aj tie mentálne. A práve vtedy si zaslúžia našu plnú pozornosť, pochopenie a trpezlivosť.
U starších psov sa teda môžu objaviť zmeny správania, ktoré pripomínajú Alzheimerovú chorobu u ľudí – syndróm kognitívnej dysfunkcie (CDS). Ide o postupný proces, ktorý sa dá pri včasnom zachytení zmierniť.
Dobrou správou je, že existujú spôsoby, ako môžeme našim starnúcim psom pomôcť. Jedným z najdôležitejších je správna výživa a včasné rozpoznanie zmien.
ČO SA DEJE V STARNÚCOM MOZGU PSA?
S pribúdajúcim vekom dochádza v mozgu psa k viacerým zmenám, napríklad:
Tieto procesy prebiehajú pomaly a na začiatku často bez nápadných a zreteľných príznakov.
AKO SA PREJAVUJE SYNDRÓM KOGNITÍVNEJ DYSFUNKCIE (CDS).
U mnohých psov zmeny v myslení a pamäti spočiatku neovplyvňujú každodenný život. Odhalia sa len pomocou špeciálnych testov kognitívnych funkcií, ktoré používajú veterinári. U iných psov sú však zmeny výraznejšie a pripomínajú demenciu u ľudí. Tento stav sa označuje ako syndróm kognitívnej dysfunkcie (CDS).
CDS sa vyvíja pomaly, jeho zvládanie môže byť náročné a postihuje približne 14 % psov vo veku 8 rokov a viac. Príznaky bývajú nenápadné a často sa mylne považujú za „normálne starnutie“. Keďže sa môžu podobať aj na iné zdravotné problémy, diagnóza sa zvyčajne stanovuje až po vylúčení iných ochorení.
ČOMU VENOVAŤ POZORNOSŤ?
Typické prejavy syndrómu kognitívnej dysfunkcie sa zaraďujú do viacerých oblastí myslenia a správania, ktoré sú známe pod skratkou DISHAA. Ich včasné rozpoznanie môže výrazne zlepšiť kvalitu života vášho psa – a aj ten najmenší krok môže znamenať veľký rozdiel.
D – DEZORIENTÁCIA
Pes akoby „nevedel, kde je“ alebo čo má robiť.
Ďalšie príklady:
I – INTERAKCIA (SOCIÁLNE VZŤAHY)
Mení sa spôsob, akým pes komunikuje s ľuďmi či inými psami.
Ďalšie príklady:
S – ZMENY SPÁNKOVÉHO / BDELÉHO CYKLU
Pes má „pomýlený“ deň a noc.
Ďalšie príklady:
H – HYGIENA V DOMÁCNOSTI, NAUČENÉ HYGIENICKÉ NÁVYKY
Pes zabúda to, čo mal kedysi pevne naučené.
Ďalšie príklady:
A – ZMENY AKTIVITY
Mení sa celková „chuť do života“.
Ďalšie príklady:
A – ÚZKOSŤ (Anxiety)
Pes reaguje prehnane na situácie, ktoré predtým zvládal.
Ďalšie príklady:
PRÍKLADY, REÁLNE SKÚSENOSTI MAJITEĽOV PSOV
Ako môže kognitívny úpadok vyzerať v bežnom živote?
Niekedy si ich majiteľ nevšimne. Môže ich považovať za vzdor, rozmaznanosť. Ale nie sú… pes nemusí dobre počuť, vidieť, nemusí si pamätať…
Sú prejavom toho, že mozog psa starne. Tak ako by sme boli trpezliví k starému rodičovi, ktorý si nepamätá cestu domov, zaslúžia si rovnakú láskavosť aj naši psi.
Láskavý hlas, stabilná rutina, bezpečné prostredie a správna výživa dokážu urobiť obrovský rozdiel. Aj keď sa mení ich myseľ, ich láska k nám zostáva.
Dezorientácia – „akoby sa stratil doma“. Pes zrazu stojí v miestnosti a nevie, prečo tam prišiel. Zasekne sa v rohu miestnosti alebo za nábytkom a nevie nájsť cestu von. Pôsobí zmätene na miestach, ktoré pozná celý život. Má problém nájsť dvere na záhradu alebo misku s vodou.
Príklad:
„Max stál pri stene v obývačke a pozeral sa do prázdna. Keď som ho zavolala, akoby sa na chvíľu ‘prebral’ a zrazu vedel, kde je.“
Zmeny v sociálnom správaní – „už to nie je ten istý pes“. Menej vyhľadáva kontakt s rodinou. Prestáva reagovať na privítanie alebo pohladenie. Naopak, môže byť viac úzkostný a držať sa majiteľa. Môže reagovať podráždene na iných psov alebo ľudí
Príklad:
„Naša Bella vždy ležala večer pri gauči. Teraz odchádza do inej miestnosti a pôsobí, akoby chcela byť sama.“
Zmeny spánku – „v noci bdie, cez deň spí“. Nepokojné prechádzanie sa po byte v noci. Kňučanie alebo štekanie bez zjavnej príčiny. Cez deň je ospalý a málo aktívny.
Príklad:
„Rex začal chodiť po byte o druhej v noci a ticho kňučať. Veterinár nám vysvetlil, že môže byť zmätený a nevie, či je deň alebo noc.“
Problémy s hygienou – „zabudol, čo sa kedysi naučil“. Močenie alebo vyprázdňovanie v byte, hoci bol celý život čistotný. Nepýta sa von alebo nevie, čo má urobiť po vyjdení von. Vyzerá zaskočený vlastnou „nehodou“.
Príklad:
„Keď sa to stalo, Luna sa na mňa pozerala s výrazom viny. Nebolo to naschvál – jednoducho zabudla.“
Problémy s pamäťou a učením – „akoby nás nepočul“. Zabúda povely, ktoré ovládal roky.
Reaguje pomalšie alebo vôbec. Má problém naučiť sa nové rutiny.
Príklad:
„Keď som povedal ‘sadni’, Ben sa len pozeral. Nie vzdorovito – skôr zmätene.“
Znížená aktivita alebo apatia – „stratil iskru“. Menej záujmu o hračky a hry. Prestáva sa tešiť na prechádzky. Viac spí, pôsobí nezúčastnene.
Príklad:
„Míša si už nevšíma loptičku, ktorú milovala celý život. No keď ju hladkám, zavrie oči a pokojne si vydýchne.“
Všimli ste si niektoré prejavy, ktoré nasvedčujú o tom, že váš verný pes mentálne upadá? Poraďte sa s veterinárom, pracujte na jeho mentálnej kondícii, doprajte mu pohyb, doplňte do jedálnička suplementy, ktoré podporujú mentálne a fyzické zdravie psích seniorov.
Pes si zaslúži našu starostlivosť a k tomu naše veľké POCHOPENIE… Ako mu pomôcť čítajte viac TU
Literatúra:
London, E. D., Ohata, M., Takei, H., French, A. W., & Rapoport, S. I. (1983). Regional cerebral metabolic rate for glucose in beagle dogs of different ages. Neurobiology of Aging, 4, 121–126
3 Schütt, T., Toft, N., & Berendt, M. (2015). Cognitive function, progression of age-related behavioral changes, biomarkers, and survival in dogs more than 8 years old. Journal of Veterinary Internal Medicine, 201, 1569–1577. doi: 10.1111/jvim.13633