Autor: Bc. Ľubica Barassóová, CPCFT, CCAS

Rast psa a vývoj jeho kostry je kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje, kedy môže mladý pes bezpečne začať so športom alebo intenzívnym tréningom. Aj keď šteňa pôsobí aktívne a fyzicky zdatne, jeho rastové platničky ešte nemusia byť pripravené na opakovanú záťaž.

V článku vysvetľujeme, ako prebieha rast kostry psa, kedy sa uzatvárajú rastové zóny a prečo môže príliš skoré a neadekvátne fyzické zaťažvanie viesť k ortopedickým problémom, ktoré sa prejavia až v dospelosti.

Kynologické športy na Slovensku dnes zažívajú veľký rozmach. Agility, canicross, nosework, frisbee, obedience, pasenie, IGP a mnohé ďalšie disciplíny priťahujú čoraz viac psičkárov. Pre mnohých majiteľov už pes nie je len rodinným spoločníkom, ale aj partnerom do aktívneho života, s ktorým chcú tráviť čas, trénovať a posúvať sa ďalej.

Takýto nárast rôznych aktivít má však aj svoju druhú stránku. Nadšenie majiteľov a ich očakávania bývajú niekedy väčšie, než je telo mladého psa schopné zvládnuť. Mnohí by radi so psom vyskúšali všetko naraz a ideálne dosiahli výsledky čo najskôr. Často potom vidíme, že mladý pes začína s tréningom veľmi skoro alebo sa zapája do viacerých aktivít naraz, ktoré na jeho organizmus kladú pomerne vysoké nároky.

V praxi sa tak stretávame so situáciou, keď sa šteňa pripravuje na šport v období, keď jeho pohybový aparát ešte zďaleka nie je pripravený na záťaž, ktorú od neho očakávame. Telo mladého psa síce dokáže byť veľmi aktívne, no to ešte neznamená, že jeho kostra, kĺby a mäkké tkanivá sú už dostatočne zrelé na pravidelný tréning alebo opakované športové zaťaženie. Výsledkom potom býva preťažovanie štruktúr, ktoré ešte nie sú pripravené znášať opakované nárazy a špecifické pohybové vzorce.

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako neškodná aktivita, môže byť pre rastúci organizmus dlhodobo problematické. Mnoho chovateľov sa spolieha na to, že pes vyzerá zdravo, a teda je všetko v poriadku. Avšak problémy z preťaženia sa neprejavia okamžite. Časté aportovanie, opakované skoky alebo intenzívny tréning môžu viesť k mikropoškodeniam, ktorých následky sa často objavia až o mesiace alebo aj roky neskôr, keď sa pes začne vykazovať problémy s pohybom, napr. skracovať krok, uprednostňovať iba jednu stranu alebo krívať po záťaži, či je náchylnejší na časté úrazy.

Treba si uvedomiť, že šteňa nie je zmenšený dospelý pes. Jeho telo aj psychika sa stále vyvíjajú a jednotlivé štruktúry dozrievajú postupne. Telo zároveň prechádza výraznými zmenami proporcií a práve v tomto období je pohybový aparát citlivejší na mechanické preťaženie. Práve preto je dôležité porozumieť tomu, ako rastie kostra psa a kedy jednotlivé časti tela dosahujú svoju zrelosť. Až keď tieto procesy poznáme, vieme lepšie posúdiť, aká záťaž je pre mladého psa v danom období primeraná a kedy je ešte lepšie dopriať mu čas na rast a vývoj.

AKO RASTIE KOSTRA PSA

Rast kostí neprebieha rovnomerne po celej ich dĺžke. Aby sme pochopili, ako tento proces funguje, je najskôr užitočné pozrieť sa na základnú stavbu dlhej kosti.

Dlhé kosti predstavujú hlavné nosné segmenty kostry končatín. Sú to kosti, ktoré zabezpečujú oporu tela a prenášajú mechanické zaťaženie pri pohybe. Stredná časť kosti sa nazýva diafýza a predstavuje jej driek. Táto časť je tvorená prevažne kompaktným kostným tkanivom a v jej vnútri sa nachádza dreňová dutina obsahujúca kostnú dreň.

Na oboch koncoch kosti sa nachádzajú epifýzy. Ide o rozšírené konce kosti, ktoré sa podieľajú na tvorbe kĺbov. Ich povrch je pokrytý kĺbovou chrupavkou, ktorá zabezpečuje hladký pohyb v kĺbe a zároveň tlmí mechanické zaťaženie.

Medzi diafýzou a epifýzou sa nachádza metafýza. Ide o prechodovú oblasť, v ktorej prebieha intenzívna prestavba tkaniva počas rastu. Práve v tejto oblasti sa nachádza dôležitá štruktúra – rastová zóna, nazývaná aj rastová platnička.

ČO JE RASTOVÁ PLATNIČKA?

 Ide o chrupavčitú platničku, v ktorej sa nachádzajú bunky schopné rýchleho delenia. Tieto bunky vytvárajú chrupavkovú matricu, ktorá sa postupne premieňa na kostné tkanivo procesom nazývaným endochondrálna osifikácia. Práve vďaka tomuto procesu sa kosť postupne predlžuje a pes rastie.

Na röntgenových snímkach sa rastová zóna zobrazuje ako svetlá línia medzi epifýzou a metafýzou. Táto oblasť je zároveň mechanicky najslabším miestom rastúcej kosti. Kým okolité kostné tkanivo je už mineralizované a pevné, oblasť rastovej platničky je stále relatívne mäkká a citlivá na nadmerné zaťaženie.

Kým u dospelého psa bývajú slabším článkom pohybového aparátu skôr svaly alebo väzy, u šteniat je to práve rastová platnička. Ak je v období rastu vystavená nadmernému tlaku, opakovaným nárazom alebo torzným silám, môže dôjsť k jej poškodeniu. V niektorých prípadoch sa vtedy rastová zóna uzavrie predčasne. Následkom môže byť skrátenie končatiny, uhlové deformity alebo inkongruita kĺbov, ktoré môžu ovplyvniť pohyb psa po celý zvyšok života.

KEDY SA UZATVÁRAJÚ RASTOVÉ ZÓNY?

Jednotlivé časti tela nedozrievajú naraz. Dozrievanie skeletu prebieha postupne od prednej časti tela smerom dozadu, takže hrudníkové končatiny dosahujú zrelosť skôr než panvové končatiny.

Existujú fázy rýchleho rastu a obdobia, keď sa rast dočasne spomaľuje a telo sa skôr stabilizuje. Najintenzívnejšie obdobie rastu nastáva u väčšiny psov približne medzi tretím a šiestym mesiacom života. V tomto období sa telesné proporcie menia veľmi dynamicky a šteňatá môžu doslova zo dňa na deň pôsobiť inak.

Väčšina psov dosiahne približne deväťdesiat percent svojej dospelej výšky okolo deviateho mesiaca života. To však neznamená, že vývoj kostry je ukončený. Aj keď pes už prestáva viditeľne rásť do výšky, mnohé časti kostry ešte stále dozrievajú a jednotlivé rastové zóny sa postupne uzatvárajú. Keď je rastová platnička úplne osifikovaná, kosť už ďalej nerastie do dĺžky a hovoríme o uzavretí rastovej zóny. Rýchlosť a dĺžka procesu osifikácie závisí najmä od veľkosti plemena.

• U malých plemien býva rast kostry ukončený skôr, často medzi šiestym a dvanástym mesiacom života.
• U stredných plemien sa vývoj kostry zvyčajne dokončuje približne okolo jedného roka.
• U veľkých a obrích plemien však môže proces uzatvárania rastových zón pokračovať až do veku osemnásť až dvadsaťštyri mesiacov.

Nasledujúca tabuľka uvádza orientačný prehľad uzatvárania vybraných rastových zón u psov. Uvedené hodnoty sú priemerné a môžu sa líšiť podľa plemena a individuálneho vývoja.

Hrudníková končatina

Panvová končatina

Niektoré časti skeletu dozrievajú výrazne neskôr než väčšina dlhých kostí končatín, čo je dôležité pre chov a aj pri aktivitách s prudkými obratmi a dopadmi.

• Chrbtica (stavce) – Väčšina rastových zón stavcov sa uzatvára približne medzi 7. a 12. mesiacom života, hoci u niektorých jedincov môže proces pokračovať aj dlhšie.
• Hrebeň bedrovej kosti (crista iliaca) – Táto rastová zóna sa uzatvára pomerne neskoro a proces môže prebiehať približne od 15 mesiacov až do 5,5 roka.
• Symphysis pelvina (chrupavkové spojenie panvových kostí) – Jej postupné uzatváranie od prednej smerom k zadnej časti môže trvať približne od 2,5 až do 6 rokov.

Zdroje údajov:
upravené podľa Thrall – Atlas of Normal Radiographic Anatomy and Anatomic Variants in the Dog and Cat, 2nd ed. a Dyce, Sack & Wensing  – Textbook of Veterinary Anatomy, 5th ed.

Z tabuľky je teda zrejmé, že kostra psa dozrieva postupne a jednotlivé rastové zóny sa uzatvárajú v rôznom čase. Práve preto môže mladý pes pôsobiť fyzicky vyspelým dojmom, no jeho telo ešte nemusí byť pripravené na vysokú záťaž.

Zdroje k článku:

Arnold, A., Thigpen, C. A., Beattie, P. F., Kissenberth, M. J., & Shanley, E. Overuse physeal injuries in youth athletes: Risk factors, prevention, and treatment strategies.

Balsa, I., & Robinson, D. (2016). Juvenile orthopedic disease in dogs & cats. Part 1: Musculoskeletal development & pediatric bone diseases. Today’s Veterinary Practice

Boston, S. E., Ehrhart, N. P., Dernell, W. S., & Lafferty, M. H. Risk factors for development of canine and human osteosarcoma: A comparative review.

Cullen, K. L., Dickey, J. P., Bent, L. R., Thomason, J. J., & Moens, N. M. M. Risk factors for injury in Border Collies competing in agility competitions.

Cullen, K. L. et al. A preliminary retrospective survey of injuries occurring in dogs participating in canine agility.

Dyce, K. M., Sack, W. O., & Wensing, C. J. G. Dyce, Sack and Wensing’s Textbook of Veterinary Anatomy. 5th edition. Elsevier.

German, A. J. The growing problem of obesity in dogs and cats.

Helmsmüller, M. et al. (2013). Radiographic evaluation of the appearance and closure time of growth plates of radius and ulna bones in Nigerian indigenous dogs. BMC Veterinary Research, 9:203.

Kinsman, R. H. et al. (2022). Dog walk frequency and duration: Analysis of a cohort of dogs up to 15 months of age. Applied Animal Behaviour Science.

Lewis, G. Musculoskeletal Development of the Puppy: Birth – Twelve Months.

McNicholas, T. F., McGreevy, P. D., & Thomson, P. C. Risk factors for soft-tissue injuries, lacerations and fractures during racing in greyhounds in New Zealand.

Menzies, S. (2025). Guidelines for exercising pups: Separating myths from science. Veterinary Ireland Journal.

Millis, D. L. What is the logic behind not exercising puppies until the growth plates are closed?

Thrall, D. E. Atlas of Normal Radiographic Anatomy and Anatomic Variants in the Dog and Cat. 2nd edition. Elsevier.

Prečítajte si aj článok, ktorý úzko súvisí s témou harmonického dozrievanie kostry psa. „NEPRIMERANÁ ZÁŤAŽ V OBDOBÍ RASTU“ od rovnakej autorky Bc. Ľubica Barassóová, CPCFT, CCAS.