MVDr. Kristin Maria Kejr, Klinika malých zvierat, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

Diagnóza cukrovky dokáže majiteľa poriadne zaskočiť. Strach z injekcií, obavy z chýb pri liečbe či predstava prísneho denného režimu sú úplne prirodzené. Dobrou správou však je, že diabetes mellitus dnes rozhodne nemusí znamenať koniec kvalitného života vášho psa. Pri správnej liečbe, pravidelnej rutine a dobrej spolupráci s veterinárnym lekárom môže väčšina diabetických psov žiť spokojne ešte mnoho rokov.

V tomto článku sa dozviete, čo vás po stanovení diagnózy čaká, ako vyzerá každodenná starostlivosť a na ktoré situácie by mal byť každý majiteľ pripravený.

Diagnóza diabetes mellitus, teda cukrovka, môže majiteľa psa spočiatku vystrašiť. Predstava pravidelného podávania inzulínu, prísny stravovací režim a opakované veterinárne vyšetrenia môžu pôsobiť na prvý pohľad veľmi komplikovane. Dobrou správou však je, že pri vhodne nastavenej liečbe a dennej rutine môže diabetický pes viesť kvalitný a spokojný život. Úspešná liečba však vo veľkej miere závisí práve od majiteľa.

ČO JE CUKROVKA (DIABETES MELLITUS) ?  

Diabetes mellitus je ochorenie, pri ktorom organizmus nedokáže správne regulovať hladinu glukózy, teda cukru v krvi.

U psov vzniká najčastejšie preto, že bunky pankreasu produkujúce inzulín sú poškodené alebo zničené. Príčinou môže byť napríklad chronický zápal pankreasu, autoimunitné poškodenie alebo iné ochorenie, ktoré naruší jeho funkciu. Riziko vzniku diabetu môže zvyšovať aj genetická predispozícia, obezita, či vyšší vek.

Inzulín je hormón ktorý umožňuje glukóze dostáť sa z krvi do buniek. Môžeme si ho predstaviť ako „kľuč“, ktorý odomyká buky, aby mohli glukózu prijať a využiť ako zdroj energie. Ak pankreas nevytvára dostatok inzulínu, glukóza sa nevie dostáť do buniek a zostáva v krvi. Jej koncentrácia preto stúpa. Paradoxom je, že v krvi je síce nadbytok glukózy, ale keďže ju telo nevie využiť, dochádza k „hladovaniu“ buniek a pes začína chudnúť.

AKO MÔŽE MAJITEĽ SPOZOROVAŤ CUKROVKU?

Smäd

Typickým prejavom je zvýšený smäd. Pes začne piť výrazne viac vody a zároveň častejšie a vo väčšom množstve močí. Keď je glukózy v krvi príliš veľa, obličky ju už nedokážu zadržať a glukóza začne prechádzať do moču. Glukóza v moči na seba viaže vodu, preto pes tvorí väčšie množstvo moču a častejšie potrebuje močiť. Keďže týmto spôsobom stráca veľa vody, začne aj viac piť, aby tieto straty doplnil. Pes, ktorý predtým bez problémov vydržal celú noc bez venčenia, môže zrazu vyžadovať častejšie venčenie alebo môže v byte nechávať mláčky.

Zvýšená chuť do jedla

Ďalším častým príznakom je zvýšená chuť do jedla. Napriek tomu, že pes prijíma dostatok krmiva alebo dokonca žerie viac ako zvyčajne, môže postupne chudnúť. Dôvodom je skutočnosť, že jeho organizmus nedokáže glukózu správne využiť ako zdroj energie.

Majiteľ si teda môže všimnúť najmä zvýšený smäd, častejšie močenie, zvýšenú chuť do jedla a úbytok telesnej hmotnosti.

Aktivita

U niektorých psov sa môže objaviť aj únava, znížená aktivita.

Ďalšie možné prejavy

• zhoršená kvalita srsti.
• vznikom šedého zákalu, ktorý sa u psov môže rozvinúť pomerne rýchlo,
• odmietanie potravy
• Zvracanie
• výrazna apatia alebo slabosť

Ak spozorujete tieto príznaky, je potrebné bezodkladne kontaktovať veterinárneho lekára. Takýto stav môže signalizovať závažnú komplikáciu diabetu.

AKO SA CUKROVKA DIAGNOSTIKUJE?

Samotné nadmerné pitie alebo močenie ešte automaticky neznamená, že pes má cukrovku. Podobné príznaky sa môžu vyskytovať aj pri iných ochoreniach. Diagnóza diabetes mellitus sa stanovuje na základe klinických príznakov spolu s vyšetrením krvi a moču. U diabetického psa sa typicky zisťuje dlhodobo zvýšená koncentrácia glukózy v krvi a prítomnosť glukózy v moči. Veterinárny lekár môže odporučiť aj ďalšie vyšetrenia, pretože niektoré súbežne prebiehajúce ochorenia môžu liečbu cukrovky komplikovať.

INZULÍN

je základom liečby… Väčšina diabetických psov potrebuje celoživotnú liečbu inzulínom. Inzulín sa zvyčajne podáva podkožne dvakrát denne, približne v 12-hodinových intervaloch. Ihly používané na aplikáciu inzulínu sú veľmi tenké a väčšina psov podanie injekcie toleruje bez výraznej reakcie.

Veterinárny lekár alebo veterinárna sestra majiteľovi ukážu správnu techniku aplikácie. Veľmi dôležité je používať správne inzulínové striekačky, určené pre konkrétnu koncentráciu inzulínu a dodržiavať dávku stanovenú veterinárnym lekárom.

Pri liečbe diabetu je pravidelnosť jedným z najdôležitejších pravidiel. Ideálne je vytvoriť si každodenný režim, napríklad kŕmenie a podanie inzulínu ráno o 7.00 a večer o 19.00.

PREČO JE STRAVA TAKÁ DÔLEŽITÁ?

Diabetický pes nepotrebuje len inzulín. Veľmi dôležitou súčasťou liečby je aj správne nastavené kŕmenie. Cieľom diéty nie je „odstrániť všetok cukor z potravy“. Dôležité je dosiahnuť čo najstabilnejší príjem energie a živín a obmedziť výrazné výkyvy glukózy v krvi po nakŕmení. Veterinárne diéty určené pre diabetických psov sú zostavené tak, aby podporovali stabilnejšiu kontrolu glukózy a pomáhali udržiavať optimálnu telesnú hmotnosť.

Rovnako dôležité ako samotný typ krmiva je aj jeho množstvo a čas podávania. Pes by mal každý deň dostávať rovnaký typ krmiva, približne rovnaké množstvo a v rovnakom čase. Časté zmeny krmiva, nepravidelné kŕmenie alebo podávanie väčšieho množstva maškŕt môžu výrazne komplikovať nastavenie správnej dávky inzulínu.

Ak pes dostane inzulín, ale neprijme potravu podľa dohodnutého režimu, môže sa zvýšiť riziko prílišného poklesu glukózy v krvi. Preto je dôležité, aby majiteľ vedel ako postupovať v prípade, že pes odmietne krmivo. V takejto situácii je vhodné riadiť sa vopred dohodnutými pokynmi veterinárneho lekára. Aj keď sa vo všeobecnosti majiteľovi neodporúča dávku inzulínu svojvoľne upravovať, v tomto prípade je to nutné.

HYPOGLYKÉMIA JE STAV, KTORÝ MUSÍ MAJITEĽ VEDIEŤ ROZOZNAŤ

Jednou z najdôležitejších komplikácií inzulínovej liečby je hypoglykémia, teda príliš nízka hladina glukózy v krvi. Môže vzniknúť napríklad pri podaní príliš vysokej dávky inzulínu, nedostatočnom príjme potravy alebo pri potreby úpravy dávky inzulínu.

Prejavy hypoglykémie u diabetického psa:

• náhla slabosť,
• ospalosť,
• dezorientovanosť,
• Tras
• Neistá chôdza.

V závažných prípadoch sa môžu objaviť kŕče alebo strata vedomia.

!

Pri podozrení na hypoglykémiu je možné ako prvú pomoc naniesť na ďasná malé množstvo medu, javorového alebo karobového sirupu. Sirup je vhodné aplikovať pomocou lyžičky alebo inej pomôcky, nie prstami, pretože dezorientované zviera môže neúmyselne pohrýzť. Tekutinu nikdy nelejeme násilne do papule, najmä ak je pes v bezvedomí alebo nedokáže normálne prehĺtať.

Následne je potrebné okamžite kontaktovať veterinárneho lekára, pretože závažná hypoglykémia predstavuje urgentný stav.

ČO MUSÍ MAJITEĽ SLEDOVAŤ DOMA?

Doma je vhodné sledovať najmä

•  množstvo vypitej vody,
• frekvenciu močenia,
• chuť do jedla,
• telesnú hmotnosť a celkovú aktivitu psa.

Návrat nadmerného smädu a močenia môže naznačovať, že diabetes nie je dostatočne kontrolovaný. Naopak, výrazná slabosť, neistá chôdza, tras alebo dezorientácia môžu byť príznakmi príliš nízkej hladiny glukózy v krvi.

Veľmi užitočné môže byť vedenie jednoduchého denníka. Majiteľ si môže zapisovať čas podania inzulínu, podanú dávku, príjem krmiva, prípadné zmeny v pití a močení a všetky nezvyčajné príznaky. Tieto informácie môžu veterinárnemu lekárovi výrazne pomôcť pri hodnotení úspešnosti liečby.

Na posúdenie účinku inzulínu sa využíva vytvorenie glukózovej krivky, pri ktorej sa koncentrácia glukózy meria približne každé dve hodiny počas 12 hodín. Glukózovú krivku je možné vykonať na veterinárnej klinike, ale po zaučení majiteľa aj v domácom prostredí. Krv sa môže odoberať napríklad z ďasna, ušnice alebo vankúšika labky. Hodnota glukózy sa následne z kvapky krvi zmeria pomocou veterinárneho glukomera. Výhodou domáceho merania je, že pes zostáva vo svojom bežnom prostredí a nie je ovplyvnený stresom z návštevy kliniky, ktorý hladinu glukózy ovplyvňuje. Na základe meraní ale majiteľ nesmie dávku svojvoľne upraviť. Hodnoty slúžia len pre potreby veterinárneho lekára, ktorý z nich vytvorí glukózový krivku a upraví dávku inzulínu v prípade potreby.

PREČO SÚ POTREBNÉ PRAVIDELNÉ KONTROLY?

Dávka inzulínu, s ktorou pes začína liečbu, nemusí byť jeho konečnou dávkou. Každý pacient reaguje na inzulín individuálne a správne nastavenie liečby môže vyžadovať určitý čas.

Na zhodnotenie stavu diabetu sa používajú kontroly klinických príznakov a telesnej hmotnosti, vyšetrenia krvi a vytvorenie glukózovej krivky. Čoraz častejšie sa  pri monitoringu úspešnosti terapie využívajú aj kontinuálne glukózové senzory, ktoré umožňujú sledovať vývoj koncentrácie glukózy počas dňa v domácom prostredí. Práve domáce monitorovanie môže veterinárnemu lekárovi poskytnúť veľmi cenné informácie, keďže doma je hladina glukózy stabilnejšia. Dávku inzulínu majiteľ nesmie upravovať na základe nameraných hodnôt bez konzultácie s veterinárnym lekárom.

ŽIVOT S DIABETICKÝM PSOM

Diabetes mellitus je chronické ochorenie a starostlivosť o diabetického psa si vyžaduje pravidelnosť, trpezlivosť a spoluprácu medzi majiteľom a veterinárnym lekárom.

Podávanie inzulínu dvakrát denne, dodržiavanie kŕmneho režimu a pravidelné kontroly sa postupne stanú súčasťou každodennej rutiny. Neexistuje  „dokonalá hladina“ glukózy, pretože tá je počas dňa premenlivá.

Preto je cieľom liečby predovšetkým odstrániť klinické príznaky, predchádzať nebezpečnej hypoglykémii a zabezpečiť psovi dobrú kvalitu života. Dobre manažovaný diabetický pes môže naďalej chodiť na prechádzky, hrať sa a užívať si bežný život.