Pes s cukrovkou a pohyb: Kedy cvičiť a na čo si dať pozor?

Autor: MVDr. Katarína Garajová

Cukrovka neznamená, že sa váš pes musí prestať hýbať. Práve naopak. Pohyb môže byť dôležitou súčasťou každodenného manažmentu diabetu – pomáha ovplyvňovať hladinu glukózy v krvi, podporuje citlivosť tkanív na inzulín, pomáha udržiavať zdravú telesnú hmotnosť a svalovú hmotu a v neposlednom rade prispieva k psychickej pohode psa.

Pri diabetickom pacientovi však nestačí jednoducho povedať: „Viac pohybu je zdravé.“ Pri cukrovke záleží aj na tom, aký pohyb pes vykonáva, akú má intenzitu, ako dlho trvá – a predovšetkým, kedy ho vykonáva. Pohyb totiž priamo ovplyvňuje spotrebu glukózy a v kombinácii s inzulínom môže výrazne meniť hladinu cukru v krvi. Nesprávne načasovaná alebo príliš intenzívna aktivita tak môže namiesto benefitu predstavovať riziko hypoglykémie.

Ako teda nastaviť pohybový režim psa s cukrovkou? Je vhodnejšia pokojná prechádzka, plávanie alebo krátky výcvik? Kedy po podaní inzulínu je bezpečné vyraziť von a prečo môže byť pravidelnosť pohybu rovnako dôležitá ako jeho intenzita?

V tomto článku sa pozrieme na to, ako pohyb ovplyvňuje hladinu glukózy u diabetického psa a prečo by mal byť správne nastavený pohyb neoddeliteľnou súčasťou jeho každodennej rutiny.

ČO TO JE DIABETES MELLITUS?

Diabetes mellitus/cukrovka patrí medzi hormonálne poruchy, pri ktorých telo nie je schopné optimálne regulovať hladinu glukózy/cukru v krvi.

U psov sa prakticky vždy jedná o inzulín dependetný diabetes, kedy telo neprodukuje dostatočné množstvo inzulínu, resp. neprodukuje žiaden inzulín v dôsledku autoimunitnej deštrukcie buniek pankreasu, ktoré zodpovedajú za produkciu inzulínu.

V humánnej medicíne sa tento typ cukrovky označuje ako typ jedna, alebo tiež štandardný diabetes a jeho manažment sa zakladá najmä na optimálnom nastavení substitučnej liečby inzulínom.

AKO SA CUKROVKA U PSOV PREJAVUJE?

Nástup prvých klinických príznakov je obyčajne u psov stredného a vyššieho veku.

Majitelia najčastejšie popisujú:

  • zvýšený príjem tekutín,
  • zvýšené močenie, resp. pomočovanie,
  • progresívne chudnutie pri zachovanom, alebo zvýšenom apetíte,
  • atrofiu svalov,
  • zvýšenú únavu,
  • poruchy zraku a
  •  zhoršenú kvalitu srsti.

Pri progresii stavu sú veľmi častým nálezom tiež

  • katarakty,
  • opakované infekcie močových ciest,
  • pohybové problémy a
  • neurologické problémy.

AKÉ SÚ PREDISPOZÍCIE?

  • vyšší a stredný vek
  • iné poruchy endokrinného systému,
  • vznikajúce na autoimunitnom podklade, napr. Cushingov syndróm, Hypotyreóza a iné
  • opakované poruchy pankreasu vedúce k deštrukcii normálneho pankreatického tkaniva
  • plemenná predispozícia (Samojed, Austrálsky teriér, Šiperka, Jazvečík, Pudel- najmä malý, Bradáč- najmä malý, Kern teriér, Bígl).
  • obezita * – nekastrované suky * *v týchto dvoch prípadoch môžeme hovoriť o určitej forme inzulínovej rezistencie, kedy v dôsledku hormonálnych vplyvov dochádza k postupnej rezistencii inzulínových receptorov a organizmus teda nereaguje na vytvorený inzulín adekvátnou reguláciou hladiny glukózy v krvi. U obéznych pacientov sa obyčajne jedná o nereverzibilný proces, pretože v čase kedy u nich nastupujú klinické príznaky a DM býva diagnostikovaný, u nich už došlo k deštrukcii buniek zodpovedajúcich za produkciu inzulínu a teda vyvinula sa u nich klasická cukrovka s nedostatočnou produkciou inzulínu. Včasná kastrácia a eliminácia progesterónu u súk však môže predstavovať efektívnu prevenciu pred týmto typom cukrovky a to najmä u súk z neštandardným priebehom hormonálneho cyklu- opakovaná falošná gravidita, nepravidelný cyklus a pod.

 ČO HOVORIA ŠTATISTIKY?

 Približne 0,2% až 1,3% populácie psov trpí cukrovkou.

Výskyt cukrovky v populácii psov však v posledných desaťročiach narastá a tento stav je pravdepodobne daný najmä vyšším priemerným dožívaním psov, vyšším výskytom obezity v populácii psov a samozrejme efektívnejšou diagnostikou.

TERAPIA, PROGNÓZA A MANAŽMENT PACIENTA S CUKROVKOU.

Prognóza pacientov s DM je pri nastavení správnej terapie veľmi dobrá. Napriek tomu, že pacienti po stanovení dg. môžu prežiť plnohodnotný kvalitný život, je cca 1/10 pacientov eutanazovaný hneď po stanovení dg. a 1/10 v priebehu prvého roku od nastavenia terapie.

V absolútnej väčšine prípadov je nevyhnutné podávanie prípravkov regulujúcih hladinu glukózy v krvi, pričom obyčajne sa jedná o injekčne aplikovaný inzulín v striktne stanovenej dávke.

Kľúčom k úspechu je správne nastavenie pacienta, jeho priebežný monitoring v domácom prostredí a následne dôsledná komunikácia medzi majiteľom a veterinárom.

Nevyhnutnou súčasťou manažmentu pacienta s DM je dôsledne dodržiavaná rutina týkajúca sa:

  • aplikácie inzulínu
  • typu diéty – kŕmneho režimu
  • pohybového režimu

DÔLEŽITÝ POHYB, JEHO INTENZITA A NAČASOVANIE

Pravidelný pohyb je u pacientov s DM vysoko odporúčaný a to nie len v prípade pacientov trpiacich nadváhou, ale aj u pacientov s normálnym BCS.

Pohybová aktivita sa podieľa najmä na:

  • regulácii hladiny glukózy v krvi
  • udržiavaní a zvyšovaní senzitivity tkanív na inzulín reguláciou hmotnosti,
  • znižovaním tukových zásob a budovaním svalovej masy
  • optimalizácii metabolizmu a spotreby kalórií
  • regulácii stresu,
  • produkcii anxiolytických metabolitov a
  • udržiavaní zdravej črevnej mikroflóry “Gut- Brain axis”.

Súčasťou dennej rutinny by mala byť predovšetkým aktivita s nízkou, alebo strednou intenzitou.

Vo všeobecnosti sa za najvhodnejšie považujú aktivity, ktoré sú merateľné:

  • vzdialenosť,
  • tempo,
  • rýchlosť,
  • počet opakovaní a podobne.

Majiteľ má takto možnosť sledovať odpoveď pacienta na daný objem záťaže a dokáže ju prispôsobiť a plne regulovať.

Vhodné sú  najmä:

  • prechádzky,
  • pomalý výklus,
  • plávanie, resp. kontrolovaná hydroterapia- najmä u obéznych pacientov, u ktorých sa týmto spôsobom reguluje aj záťaž na pohybový aparát, ľahký koordinačný a proprioceptívny tréning, a
  • aktivity stimulujúce mentálne zdravie- opakovanie jednoduchých povelov, hľadanie, čuchanie a iné.

Dôležité je tiež správne načasovanie “tréningu”, ktoré by sa malo sústrediť mimo fázu maximálneho píku účinku inzulínu na organizmus, čo je obyčajne 4-8 hodín od aplikácie inzulínu.

V tejto fáze je pri nadmernej záťaži najväčšie riziko hypoglykémie a preto sa v tomto okne vyhýbame nadmernej fyzickej, ale aj psychickej záťaži.

V absolútnej väčšine odporúčame pohybové aktivity cca 1,5- 3 hodiny po aplikácii inzulínu.

VYUŽITIE INZULÍNUČAS

Najčastejšie využívaný inzulín u psov má vlastne 2 fázy maximálneho účinku/efektu na organizmus (nezhodujú sa s plazmatickým píkom inzulínu v krvi), pretože obsahuje amorfnú a kryštalickú zložku s postupným nástupom účinku.

Prvá fáza – amorfná, nastupuje rýchlo a vrchol dosahuje okolo 3 hodiny po podaní. Druhá fáza – kryštalická, nastupuje pozvoľna a jej efekt na organizmus je najvýraznejší cca 4-8 hodín po aplikácii inzulínu. Toto však môže byť veľmi individuálne a primárnym cieľom po nastavení inzulínu je odsledovať glukózovú krivku každého individuálneho pacienta a prispôsobiť jej kŕmny režim, aplikáciu inzulínu a tiež pohybové aktivity.

U pacientov s DM je tiež dôležité presné a pravidelné podávanie potravy aby nedochádzalo k výkyvom hladín glukózy v krvi.

V prípade, že cvičíte pod vedením fyzioterapeuta, tento by mal byť oboznámený o tom, že cvičí s pacientom, ktorý má DM a musí hľadať vhodnú náhradu za odmeňovanie pamlskami, resp. môžete ľahké cvičenie využiť ako priestor na skŕmenie niektorej z denných dávok krmiva.

ČAS POHYBOVÝCH AKTIVÍT

Pohybové aktivity by sa mali vykonávať denne, vždy v rovnakom čase, pričom je vhodné striedať rôzne druhy tzv. “low impact” aktivít.

STRES

Netreba zabúdať na to, že aj pri strese dochádza k významnej spotrebe glukózy a preto v prípade, že Váš psík zažil extrémne stresujúcu udalosť je vhodné aktivity zrušiť, resp. prispôsobiť.

Vždy dôsledne sledujte potenciálne príznaky hypoglykémie

  • slabosť,
  • triaška,
  • nekoordinované pohyby,
  • zášklby svalov,
  • zmätenosť a podobne.

NEODPORÚČAME

U diabetických pacientov nie sú vhodné:

  • krátke,
  • vysoko intenzívne aktivity- šprinty,
  • temperamentná – akčná hra s iným psom,
  • výbušné aktivity ako výskoky,
  • agility a
  • náročné balančné cvičenia
  • akékoľvek aktivity, pri ktorých je pes extrémne excitovaný- aportovanie, obrany a pod.

Literatúra

https://veterinarypartner.vin.com/default.aspx?pid=19239&id=4951506&f5=1 https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9128090/ https://www.msdvetmanual.com/endocrine-system/the-pancreas/diabetes-mellitus-in-dogs-and cats

https://www.sciencedirect.com/topics/veterinary-science-and-veterinary-medicine/diabetes-in dogs https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6476992/ https://leaflets.cymedica.cz/C02524/3197.pdf

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *