Autor: Mgr. Viera Staviarska

Obezita patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia psov a jej výskyt v posledných desaťročiach neustále narastá. Hoci sa ako príčina priberania často spomínajú hormonálne poruchy alebo kastrácia, vo väčšine prípadov ide o kombináciu dlhodobého nadmerného príjmu energie, nedostatočného energetického výdaja a biologických predispozícií psa.^1,2

Obezita preto nie je ochorením s jedinou príčinou. Na jej vzniku sa podieľa niekoľko faktorov, pričom väčšinu z nich dokáže majiteľ svojím prístupom významne ovplyvniť.

1. NEVHODNÉ KŔMENIE – KALÓRIE SA RÁTAJÚ ^1,2

Najčastejšou príčinou obezity je dlhodobý nadmerný príjem energie. Nejde pritom len o veľkosť dennej porcie granúl. Významnú časť kalórií často predstavujú maškrty, zvyšky zo stola, ochutnávky pri varení alebo „malé odmeny“, ktoré si majiteľ počas dňa ani neuvedomuje.

Odborné odporúčania Svetovej veterinárnej asociácie malých zvierat (WSAVA) uvádzajú, že maškrty by nemali tvoriť viac ako 10 % denného energetického príjmu psa, pretože ich vyšší podiel významne zvyšuje riziko priberania.²

Rovnako častým problémom je nesprávne dávkovanie krmiva. Štúdie ukázali, že pri používaní objemových odmeriek môžu majitelia podať až o 18 – 48 % viac krmiva, než zamýšľali.³ Aj zdanlivo malý denný nadbytok energie sa pritom v priebehu mesiacov premieňa na telesný tuk.

2. MAJITEĽ AKO PRÍČINA – OBEZITA ZAČÍNA NA DRUHOM KONCI VÔDZKY ^4,5

Pes si jedlo nikdy nepripraví ani nenaservíruje sám. O tom, koľko energie prijme, rozhoduje človek.

Výskumy ukazujú, že obezita psa úzko súvisí so životným štýlom celej domácnosti. Nedostatok pohybu, časté odmeňovanie jedlom, nepravidelný režim či podávanie maškŕt pri každom prosebnom pohľade patria medzi najvýznamnejšie rizikové faktory.⁴

Psychológovia tento jav prirovnávajú k tzv. „babičkovskému syndrómu“. Rovnako ako starí rodičia často prejavujú lásku vnúčatám sladkosťami, mnohí majitelia vyjadrujú náklonnosť psovi jedlom. Maškrta sa tak stáva symbolom lásky a starostlivosti, hoci z dlhodobého hľadiska môže poškodzovať jeho zdravie.

Ďalším problémom je, že nadváha sa postupne stáva novým normálom. Výskumy opakovane ukázali, že veľká časť majiteľov nedokáže správne rozpoznať nadváhu svojho psa a považuje ju za normálnu telesnú kondíciu.⁵ Tento jav označujeme ako normalizáciu obezity.

3. GENETIKA, VEK A KASTRÁCIA – NIEKTORÍ PSI TO MAJÚ ŤAŽŠIE ^6,7,8

Nie všetky psy majú rovnaké predpoklady na udržanie optimálnej telesnej hmotnosti. Niektoré plemená, napríklad labradorský retriever, zlatý retriever, bígl alebo kokeršpaniel, patria medzi plemená s vyšším rizikom vzniku obezity.

Významnú úlohu zohráva genetika. Už v roku 2016 vedci identifikovali u labradorských retrieverov mutáciu génu POMC, ktorá ovplyvňuje pocit sýtosti a vedie k zvýšenej motivácii prijímať potravu.⁶ Najnovšie výskumy ukázali, že regulácia telesnej hmotnosti je ešte komplexnejšia. V roku 2025 bol opísaný význam génu DENND1B, ktorého varianty sú spojené so zvýšeným apetítom a vyšším rizikom obezity.⁷

Riziko obezity prirodzene rastie aj s vekom. Staršie psy majú nižší bazálny metabolizmus, menej sa pohybujú a ich energetická potreba postupne klesá.

Často diskutovanou témou je kastrácia. Samotná kastrácia obezitu nespôsobuje. Po zákroku však u mnohých psov dochádza približne k 20 % poklesu energetickej potreby, pričom sa môže zvýšiť chuť do jedla. Ak majiteľ neupraví veľkosť kŕmnej dávky, riziko priberania významne narastá.¹⁸

4. NEDOSTATOK POHYBU – ENERGIA MUSÍ MAŤ KAM ODÍSŤ ^2,4

Každá prijatá kalória, ktorú organizmus nespotrebuje, sa ukladá vo forme tuku. Pohyb preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť prevencie aj liečby obezity.

Nejde pritom iba o dĺžku prechádzok. Významná je ich intenzita, pravidelnosť a celková aktivita psa počas dňa. Menej pohybu majú často staršie psy alebo jedince trpiace artrózou, chronickou bolesťou či neurologickými ochoreniami.

Pravidelná fyzická aktivita zvyšuje energetický výdaj, pomáha udržiavať svalovú hmotu, podporuje metabolické zdravie a patrí medzi základné piliere prevencie aj liečby obezity.²

5. OCHORENIA A LIEKY – MENEJ ČASTÁ, ALE DÔLEŽITÁ PRÍČINA ^1,8

Hoci si mnoho majiteľov myslí, že za priberaním stojí hormonálne ochorenie, v skutočnosti ide o podstatne menej častú príčinu než nevhodný životný štýl.¹

Medzi ochorenia, ktoré môžu podporovať vznik obezity, patrí predovšetkým hypotyreóza alebo hyperadrenokorticizmus (Cushingov syndróm). Tieto ochorenia ovplyvňujú hormonálnu reguláciu organizmu, metabolizmus alebo chuť do jedla.⁸

Priberanie môžu podporovať aj niektoré lieky, najmä dlhodobo podávané glukokortikoidy alebo niektoré antiepileptiká. Ak pes počas liečby výrazne priberá, vždy je vhodné konzultovať veterinárneho lekára. Liečbu však nikdy svojvoľne neprerušujte.⁸

Vedeli ste?⁵ Výskumy ukazujú, že majitelia psov s nadváhou významne častejšie nesprávne hodnotia telesnú kondíciu svojho psa ako normálnu. Tento jav sa označuje ako normalizácia obezity – nadváha sa stane natoľko bežnou, že ju prestávame vnímať ako zdravotný problém.

Nejde pritom len o psy. Rovnaký psychologický mechanizmus poznáme aj u ľudí. Lásku si často spájame s jedlom – starí rodičia rozmaznávajú vnúčatá sladkosťami a mnohí majitelia prejavujú náklonnosť psovi ďalšou maškrtou. Dobré úmysly tak môžu mať nečakane negatívny vplyv na zdravie.

Literatúra

¹ German AJ. The Growing Problem of Obesity in Dogs and Cats. Journal of Nutrition. 2006;136(Suppl 7):1940S–1946S.

² Freeman LM, Becvarova I, Cave NJ, et al. WSAVA Nutritional Assessment Guidelines. Journal of Small Animal Practice. 2011;52(7):385–396.

³ Coe JB, Freeman LM, et al. Accuracy of Measuring Dry Dog Food Portions Using Measuring Cups. Veterinary Record. 2019.

⁴ Courcier EA, Thomson RM, Mellor DJ, Yam PS. An Epidemiological Study of Environmental Factors Associated with Canine Obesity. Journal of Small Animal Practice. 2010;51:362–367.

⁵ Eastland-Jones RC, German AJ, Holden SL, et al. Owner Perception of Canine Body Condition and the Normalisation of Obesity in Dogs. Frontiers in Veterinary Science. 2024.

⁶ Raffan E, Dennis RJ, O’Donovan CJ, et al. A Deletion in the Canine POMC Gene Is Associated with Weight and Appetite in Obesity-Prone Labrador Retriever Dogs. Cell Metabolism. 2016;23(5):893–900.

⁷ Raffan E, et al. Variation in DENND1B Influences Obesity Risk and Appetite in Labrador Retrievers. Science. 2025.

⁸ Laflamme DP. Understanding and Managing Obesity in Dogs and Cats. Veterinary Clinics of North America: Small Animal Practice. 2012;42(4):693–711.