Autor: Bc. Ľubica Barassóová, CPCFT, CSART

Na výstave nerozhoduje len anatómia. Rozhoduje aj to, ako ju pes dokáže ukázať.

Nadváha môže zmeniť postoj, pohyb aj celkový výraz psa natoľko, že skreslí pohľad na jeho skutočný exteriér. To, čo sa môže javiť ako nedostatok v stavbe tela, býva neraz len dôsledkom kilogramov navyše. V tomto článku sa pozrieme na to, ako obezita ovplyvňuje mechaniku pohybu, kompenzačné mechanizmy organizmu a prečo je optimálna telesná kondícia dôležitá nielen pre zdravie psa, ale aj pre objektívne posúdenie jeho kvalít v kruhu.

Obezita patrí medzi najčastejšie ochorenia psov, napriek tomu ju mnoho majiteľov stále nevníma ako ochorenie, ale skôr ako estetický problém alebo v horšom prípade ako prejav dobrej starostlivosti. Veď „pár kíl navyše“ predsa nemôže uškodiť. V skutočnosti však nadváha predstavuje významnú záťaž pre celý organizmus. Zvyšuje riziko vzniku osteoartrózy, ochorení srdca a dýchacieho aparátu, cukrovky, niektorých nádorových ochorení a zároveň skracuje očakávanú dĺžku života.  

Aj v chovateľskom prostredí sa s nadváhou stretávame častejšie, než by si niektorí možno chceli priznať. U majiteľov niektorých plemien stále pretrváva názor, že mohutnejší pes pôsobí lepším dojmom, a preto nie je výnimkou, že sa jedince pred výstavou alebo bonitáciou cielene udržiavajú vo vyššej hmotnosti.

Vrstva podkožného tuku môže meniť celkový dojem zo siluety psa a tým aj sťažovať objektívne hodnotenie jeho telesnej stavby. Tuk však nikdy nenahradí kvalitné osvalenie ani správnu telesnú kondíciu. Pri hodnotení psa by sme preto nemali sledovať len jeho vzhľad, ale najmä to, ako svoje telo používa. Práve držanie tela v stoji a pohybe totiž často prezradí viac než samotná silueta.

O zdravotných dôsledkoch obezity už bolo napísaných množstvo odborných článkov a publikovaných desiatky vedeckých štúdií. My sa preto pozrieme na tému z iného uhla pohľadu, o ktorom sa hovorí podstatne menej: ako nadváha ovplyvňuje postoj, pohyb a celkový vonkajší prejav psa a aké kompenzačné mechanizmy pritom jeho telo vytvára.

ČO SA DEJE S TELOM PRI NADVÁHE

Telo psa je navrhnuté tak, aby dokázalo efektívne niesť určitú telesnú hmotnosť. Keď však pes priberie, každý kilogram navyše znamená pre telo väčšie zaťaženie svalov, šliach, väzov a kĺbov pri každom kroku.

Štúdie nám ukazujú, že so zvyšujúcou sa telesnou hmotnosťou rastú aj sily, ktoré pri pohybe pôsobia na končatiny pri kontakte so zemou. Svaly preto musia vykonávať viac práce, aby udržali telo v rovnováhe a zabezpečili plynulý pohyb. Ten sa však stáva energeticky náročnejším a menej efektívnym, čo je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa psy s nadváhou unavia pri fyzickej aktivite podstatne rýchlejšie.

Organizmus sa snaží zvýšenú záťaž rozložiť čo najvýhodnejšie, preto mení spôsob ako pes stojí, ako prenáša váhu medzi končatinami a ako stabilizuje chrbticu.

KOMPENZAČNÉ MECHANIZMY

Tieto  zmeny označujeme ako kompenzačné mechanizmy. Kompenzácie samy o sebe nie sú ochorením, predstavujú prirodzenú adaptačnú reakciu organizmu, ktorej cieľom je umožniť psovi čo najdlhšie fungovať aj napriek zvýšenej záťaži.

Ak je však niektorá oblasť tela dlhodobo viac zaťažovaná, okolité oblasti sa jej snažia pomôcť a časť práce preberajú na seba. Spočiatku ide o účinné riešenie, no ak toto zaťaženie pretrváva dlhodobo, začínajú sa preťažovať aj štruktúry, ktoré na takúto záťaž nie sú primárne určené. Postupne sa tak môžu objaviť prejavy preťaženia ako napríklad zvýšené svalové napätie, stuhnutosť, znížená elasticita tkanív, bolestivosť, vznik spúšťových bodov (trigger pointov) či myofasciálnych adhézií.

AKO SA MENÍ POSTOJ A POHYB PSA

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa začína meniť postoj psa, je zmena rozloženia telesnej hmotnosti.

Tuk sa totiž neukladá rovnomerne po celom tele. Pri obezite sa zväčšuje najmä objem tkaniva v oblasti hrudníka a brucha, čím sa mení prirodzené rozloženie hmotnosti a posúva sa centrum hmotnosti tela.

Aby si pes udržal stabilitu, musí svoje telo neustále prispôsobovať. Zapája iné svalové skupiny, mení napätie stabilizačných svalov a upravuje spôsob, akým rozkladá svoju váhu medzi jednotlivé končatiny. Čím vyššia je nadváha, tým vyššie nároky sú kladené na celý stabilizačný systém.

Tieto zmeny nemusia byť spočiatku výrazné. Často ide o drobné odchýlky v postoji alebo pohybe, ktoré si majiteľ nemusí všimnúť, pokiaľ nevie, na čo sa zamerať.  V závislosti od spôsobu, akým sa telo snaží so zvýšenou záťažou vyrovnať, sa môže meniť aj samotný postoj psa. Niektoré jedince

• stoja so širšou opornou bázou vpredu a úzkou vzadu, iné
• podsúvajú panvové končatiny pod telo alebo
• ich naopak posúvajú viac dozadu,
• u niektorých psov sa môže objaviť aj kravský postoj,
• mäkké zápästia,
• vytočenie labiek,
• či ďalšie zmeny postavenia končatín…

Tieto kompenzácie nemajú u všetkých psov rovnakú podobu, ich spoločným cieľom je však znížiť zaťaženie preťažovaných štruktúr a udržať telo čo najstabilnejšie.

V dôsledku zmeneného rozloženia telesnej hmotnosti môže pes pôsobiť menej stabilne aj počas samotného státia. Namiesto vyrovnaného pokojného postoja často prešľapuje z jednej končatiny na druhú, opakovane mení polohu končatín alebo vydrží v jednej pozícii stáť len krátko a vzápätí si sadá alebo ľahá. Takto si pes neustále hľadá polohu, v ktorej bude zaťaženie jednotlivých častí jeho tela čo najmenej namáhavé.

PRÍKLAD: Predstavte si, že by ste každý deň nosili na chrbte ťažký batoh. Zo začiatku by ste ho pravdepodobne zvládali bez väčších problémov. Postupne by ste sa však začali viac hrbiť, menili by ste postoj, častejšie prenášali váhu z jednej nohy na druhú a hľadali polohu, v ktorej by ste si od závažia uľavili a chrbát by ste si cítili čo najmenej. Presne takto reaguje aj organizmus psa s nadváhou. Telo sa neustále snaží nájsť spôsob, ako si od preťažovaných svalov aspoň trochu uľaviť.

SVALSTVO A NADVÁHA

Jednou z oblastí, na ktorú sú pri nadváhe kladené najväčšie nároky, je svalstvo trupu.

Dôležitú úlohu zohrávajú najmä epaxiálne svaly (svaly pozdĺž chrbtice), predovšetkým m. longissimus dorsi (dlhý chrbtový sval), ktoré spolu s ostatnými stabilizačnými svalmi udržiavajú chrbticu pevnú počas státia aj pohybu. Vďaka nim sa sila vytvorená panvovými končatinami dokáže efektívne preniesť cez trup až na hrudné končatiny. Tie pritom už u zdravého psa nesú približne 60 % telesnej hmotnosti, takže pri nadváhe sú na celý stabilizačný systém kladené ešte vyššie nároky.

Ak sa k tomu pridá nižšia fyzická aktivita, ktorá je u obéznych psov veľmi častá, svalstvo postupne slabne a svoju stabilizačnú funkciu už nedokáže plniť tak efektívne ako u psa v dobrej kondícii.

V praxi sa to často prejaví prepadnutou (voľnou) hornou líniou. Chrbtica už nie je pri pohybe dostatočne stabilná, trup sa viac kolíše a pes pôsobí menej pevne.

Keďže stabilný trup tvorí základ efektívneho pohybu, jeho oslabenie ovplyvňuje aj prácu končatín. Krok býva kratší, menej pružný a pohyb postupne stráca svoju ľahkosť, plynulosť a eleganciu.

Jedným z dôvodov, prečo sa krok skracuje, nie je len oslabenie svalstva, ale aj snaha organizmu získať väčšiu stabilitu. Štúdie ukazujú, že obézne psy trávia pri každom kroku dlhší čas v opornej fáze, teda s labkou na zemi. Tým si vytvárajú väčšiu opornú plochu a znižujú riziko straty rovnováhy.

ZMENY V UHLENÍ

Skrátenie kroku zároveň mení spôsob, akým pes využíva svoje končatiny. Aby znížil nároky na svalovú prácu, začína meniť aj samotný postoj.

Mnohí chovatelia pritom považujú uhlenie končatín za nemennú vlastnosť, ktorú určuje výlučne kostra. V skutočnosti je správny postoj výsledkom neustálej spolupráce kostí, kĺbov, svalov a väzov a môže sa v jednotlivých fázach života psa meniť. Kvalitné osvalenie umožňuje psovi stáť s primerane ohnutými kĺbmi a efektívne tlmiť nárazy pri pohybe.

Ak svaly dlhodobo nezvládajú zvýšenú záťaž, organizmus začne hľadať energeticky úspornejšie riešenie. Pes postupne zaujíma strmší postoj, pri ktorom sú končatiny postavené viac pod telom a jednotlivé kĺby sú menej ohnuté.

Takéto postavenie prenáša väčšiu časť hmotnosti priamo cez kostru, čím sa znižujú nároky na svalovú prácu potrebnú na udržanie postoja. Ide o prirodzenú kompenzáciu, ktorá síce organizmu krátkodobo uľaví, zároveň však obmedzuje prirodzenú schopnosť končatín tlmiť nárazy.

Navonok potom pes pôsobí menej zauhlene, jeho postoj je tuhší a pohyb stráca pružnosť.

Pes s nadváhou potom môže vytvárať dojem, že má horšie uhlenie končatín, hoci sa zmenil len spôsob ako využíva svoje telo.

PREDNÁ ČASŤ TELA POD ZVÝŠENOU ZÁŤAŽOU

Ďalšie zmeny si môžeme všimnúť na hrudných končatinách. Keďže už u zdravého psa nesú približne 60 % telesnej hmotnosti, pri nadváhe sa stávajú najviac zaťažovanou časťou pohybového aparátu.

Jedným z prvých príznakov preťaženia bývajú mäkké zápästia (tzv. soft pasterns). Nadmerná hmotnosť spôsobuje opakované preťažovanie šliach, predovšetkým povrchového ohýbača prstov (m. flexor digitalis superficialis), ktorý zohráva významnú úlohu pri stabilizácii zápästia.

Dlhodobé preťaženie môže viesť k jeho postupnému predlžovaniu, v dôsledku čoho sa zväčšuje uhol extenzie v zápästí. Navonok sa to prejaví typickými „prešľapmi“, keď sa záprstie v stoji viac skláňa smerom k zemi.

Telo sa zároveň snaží zväčšiť svoju opornú bázu. Psy s nadváhou preto často môžeme vidieť stáť s mierne odtiahnutými lakťami a labky vytáčajú smerom von. Takéto postavenie zlepšuje stabilitu, zároveň však mení smer síl pôsobiacich na kĺby a mäkké tkanivá. Často si môžeme všimnúť aj ploché labky, pri ktorom sa prsty viac rozostupujú a labka stráca svoju prirodzenú klenbu. Aj tým sa znižuje jej schopnosť efektívne tlmiť nárazy pri došľape.

ZAŤAŽENÉ PLECIA

K zmenám dochádza aj v oblasti ramena a lopatky. Na rozdiel od panvy nie je lopatka s trupom spojená kĺbom, ale je k nemu pripojená iba svalmi. Tento svalový aparát, označovaný ako hrudný záves (thoracic sling), tvorí viacero svalov, ktorých úlohou je niesť hmotnosť prednej časti tela, tlmiť nárazy pri došľape a stabilizovať lopatku počas pohybu.

Pri dlhodobom preťažení a zároveň nižšej fyzickej aktivite dochádza k oslabovaniu a postupnej atrofii najmä antigravitačných svalov a stabilizátorov ramena. Patria medzi ne predovšetkým m. triceps brachii (trojhlavý sval), m. supraspinatus (nadhrebeňový sval) a m. infraspinatus (podhrebeňový sval) , ktoré u zdravého psa pomáhajú niesť hmotnosť tela a udržiavať správne postavenie ramenného pletenca. Ak však pes dlhodobo stojí v strmšom postoji, tieto svaly už nepracujú tak intenzívne ako u psa v dobrej kondícii. Sval, ktorý telo dlhodobo nevyužíva naplno, postupne slabne.

DRŽANIE HLAVY a KRKU

Vo fyzioterapeutickej praxi si u psov s nadváhou často všímame aj zmenu držania hlavy a krku. Hoci sa niektoré psy snažia zdvihnutím nos nahor mierne odľahčiť prednú časť tela a preniesť časť hmotnosti dozadu. Často však nedokážu udržať hlavu v neutrálnej rovine nad líniou chrbta. Predpokladom je, že to súvisí s oslabením svalov krku a trupu, ktoré už nedokážu zabezpečiť takú stabilitu ako u psa v dobrej kondícii. Výsledkom je menej harmonické držanie tela a ďalšie zhoršenie efektivity pohybu.

ZÁVEROM…

Nadváha = kilogramy navyše = problémy navyše. Nadváha postupne mení spôsob, akým pes stojí, pohybuje sa a používa svoje telo. Mnohé zmeny, ktoré majitelia pripisujú veku, genetike alebo exteriérovým nedostatkom, môžu byť v skutočnosti dôsledkom dlhodobého preťaženia pohybového aparátu a kompenzačných mechanizmov, ktorými sa organizmus snaží s touto záťažou vyrovnať.

Redukcia telesnej hmotnosti u psa s nadváhou je preto prvým a najdôležitejším krokom k zlepšeniu zdravotného stavu psa. Aby sa však telo dokázalo vrátiť k správnym pohybovým stereotypom, je dôležité venovať pozornosť aj obnove svalovej sily, stability a koordinácie. Práve kombinácia vhodne nastavenej redukcie hmotnosti, fyzioterapie a cieleného pohybového programu pod dohľadom certifikovaného trénera vytvára najlepšie podmienky na návrat do zdravej kondície.

Literatúta

Brady RB, Sidiropoulos AN, Bennett HJ, Rider PM, Marcellin-Little DJ, DeVita P. Evaluation of Gait-Related Variables in Lean and Obese Dogs at a Trot. American Journal of Veterinary Research. 2013.

Johnson TA, Gordon-Evans WJ, Lascelles BDX, Conzemius MG. Determination of the Center of Mass in a Heterogeneous Population of Dogs. PLoS ONE. 2020.

Marshall WG, Bockstahler BA, Hulse DA, Carmichael S. A Review of Osteoarthritis and Obesity: Current Understanding of the Relationship and Benefit of Obesity Treatment and Prevention in the Dog. Veterinary and Comparative Orthopaedics and Traumatology. 2009.

Morrison R, Penpraze V, Beber A, Reilly JJ, Yam PS. Associations Between Obesity and Physical Activity in Dogs: A Preliminary Investigation. Journal of Small Animal Practice. 2013.

Nadja Schilling, David R. Carrier. Function of the Epaxial Muscles in Walking, Trotting and Galloping Dogs: Implications for the Evolution of Epaxial Muscle Function in Tetrapods. Journal of Experimental Biology. 2010.

Polet DT, Bertram JEA. Competing Models of Work in Quadrupedal Walking: Center of Mass Work Is Insufficient to Explain Stereotypical Gait. Journal of Experimental Biology. 2008.

Sjöström L, Pelander L, Ljungvall I, et al. Integration of a Physical Training Program in a Weight Loss Plan for Overweight Pet Dogs. Physiotherapy Theory and Practice. (dohľadal by som ešte presný rok a stránkovanie) 

Zink MC, Schlehr MR. Working Dog Structure: Evaluation and Relationship to Function. Frontiers in Veterinary Science. 2020.