Autor: Mgr. Viera Staviarska

V tomto článku sa pozrieme na to, čo dnes o vzťahu medzi črevnou mikrobiotou a správaním psa skutočne vieme. Budeme vychádzať z najnovších vedeckých štúdií a pokúsime sa oddeliť poznatky podložené výskumom od hypotéz, ktoré zatiaľ čakajú na svoje potvrdenie.

MÔŽE ČREVNÁ MIKROBIOTA OVPLYVNIŤ SPRÁVANIE PSA?

Čo dnes vieme o osi črevo – mozog

Predstavte si psa, ktorý sa bojí každého cudzieho človeka. Absolvoval výcvik, vyrastal v milujúcej rodine, netrpí bolesťou ani závažným ochorením. Napriek tomu zostáva neistý, úzkostný alebo reaguje prehnane na situácie, ktoré iné psy zvládajú bez väčších problémov.

Ešte pred niekoľkými rokmi by sme príčinu hľadali najmä v genetike, socializácii alebo predchádzajúcich skúsenostiach. Dnes si však vedci kladú ďalšiu otázku:

MÔŽE ČASŤ ODPOVEDE UKRÝVAŤ AJ ČREVO?

Na prvý pohľad to znie zvláštne. Veď črevo predsa vnímame predovšetkým ako orgán zabezpečujúci trávenie. Moderný výskum však ukazuje, že zohráva oveľa komplexnejšiu úlohu.

Črevná mikrobiota sa podieľa na fungovaní imunitného systému, metabolických procesoch aj na tvorbe biologicky aktívnych látok, ktoré môžu prostredníctvom viacerých mechanizmov ovplyvňovať činnosť nervového systému.

Neznamená to, že všetky behaviorálne problémy majú pôvod v čreve alebo že ich možno vyriešiť podávaním probiotík. Takéto tvrdenia by boli nielen zjednodušené, ale aj vedecky nesprávne. Výsledky štúdií však naznačujú, že črevná mikrobiota predstavuje ďalší dielik skladačky, ktorý môže ovplyvňovať celkové zdravie psa vrátane jeho reakcií na stresové podnety.

MIKROBIOTA : ZABUDNUTÝ ORGÁN

Črevná mikrobiota predstavuje spoločenstvo mikroorganizmov osídľujúcich tráviaci trakt psa. Hoci si jej význam najčastejšie spájame s trávením, dnes už vieme, že jej úloha je oveľa širšia.

Práve preto sa v odbornej literatúre čoraz častejšie stretávame s prirovnaním črevnej mikrobioty k „zabudnutému orgánu“. Nie preto, že by išlo o orgán v anatomickom zmysle slova, ale preto, že jej význam pre zdravie organizmu je porovnateľný s významom niektorých orgánových sústav.

Ak je črevná mikrobiota v rovnováhe, hovoríme o eubióze. V tomto stave jednotlivé skupiny mikroorganizmov spolupracujú a plnia svoje prirodzené funkcie. Ak sa však ich zastúpenie naruší, vzniká dysbióza – stav, pri ktorom dochádza k narušeniu rovnováhy črevného ekosystému. Dysbióza sa najčastejšie spája s ochoreniami tráviaceho traktu, no čoraz viac výskumov naznačuje, že jej dôsledky môžu siahať oveľa ďalej.

Vedeli ste, že… Vedci odhadujú, že mikroorganizmy žijúce v črevách disponujú niekoľkonásobne väčším počtom génov, než obsahuje samotný genóm psa. Práve táto genetická rozmanitosť umožňuje črevnej mikrobiote ovplyvňovať množstvo biologických procesov, ktoré ďaleko presahujú samotné trávenie.

OSA ČREVO – MOZOG: ROZHOVOR, KTORÝ NIKDY NEKONČÍ

Predstava, že črevo slúži iba na trávenie potravy, dnes už neplatí. Moderná veda ukazuje, že medzi črevom a mozgom prebieha neustála komunikácia. Vedci ju označujú ako os črevo – mozog (gut-brain axis) a považujú ju za jeden z najzaujímavejších objavov posledných rokov.

Nejde pritom o jednosmerný prenos informácií. Mozog neustále reaguje na to, čo sa deje v organizme, a zároveň prijíma signály z čreva. Obe sústavy spolu komunikujú prostredníctvom nervových spojení, hormónov, imunitného systému aj látok, ktoré produkujú samotné mikroorganizmy žijúce v čreve.

Každý majiteľ psa tento vzťah pravdepodobne už niekedy pozoroval, hoci si to možno neuvedomil. Pes, ktorý prežíva silný stres – napríklad pred cestou autom, výstavou, návštevou veterinára alebo počas búrky – môže náhle odmietať potravu, vracať alebo dostať hnačku. Ide o prirodzený príklad toho, ako psychická záťaž ovplyvňuje tráviaci trakt.

Vedcov však začala zaujímať opačná otázka. Môže stav čreva ovplyvniť aj fungovanie mozgu? Práve hľadanie odpovede na túto otázku odštartovalo rozsiahly výskum osi črevo – mozog a otvorilo úplne nový pohľad na úlohu črevnej mikrobioty v zdraví organizmu.

AKO MÔŽE ČREVNÁ MIKROBIOTA OVPLYVŇOVAŤ MOZOG?

Črevná mikrobiota nie je len pasívnym spoločenstvom mikroorganizmov. Počas svojho života produkuje množstvo biologicky aktívnych látok, ktoré sa podieľajú na komunikácii medzi črevom a ostatnými orgánmi.

Jednou z nich sú krátkoreťazové mastné kyseliny (SCFA), ktoré vznikajú pri fermentácii vlákniny. Tieto látky pomáhajú udržiavať zdravú črevnú bariéru, ovplyvňujú imunitný systém a podieľajú sa na regulácii zápalových procesov.

Významnú úlohu zohrávajú aj látky podieľajúce sa na prenose nervových signálov. Niektoré mikroorganizmy sa priamo alebo nepriamo podieľajú na regulácii serotonínu, dopamínu a GABA – látok, ktoré ovplyvňujú reakcie organizmu na stres, učenie, pamäť či emocionálne správanie.

To však neznamená, že baktérie „riadia mozog“ alebo „vytvárajú emócie“. Správanie psa je výsledkom veľmi zložitej spolupráce nervového systému, hormonálnej regulácie, imunity, genetických predispozícií, prostredia aj skúseností. Črevná mikrobiota je jedným z článkov tohto reťazca, nie jeho jedinou príčinou.

Práve preto je táto oblasť výskumu taká fascinujúca. Vedci sa dnes už nepýtajú, či medzi črevom a mozgom existuje spojenie. Odpoveď na túto otázku už poznáme. Snažia sa pochopiť ako silné toto spojenie je, aké mechanizmy ho ovplyvňujú a či môže mať význam aj pri prevencii alebo liečbe niektorých ochorení.

Odkaz pre majiteľa psa: Stres môže ovplyvniť trávenie – to pozná väčšina majiteľov psov. Nové výskumy však naznačujú, že tento vzťah môže fungovať aj opačne. Práve preto sa vedci dnes intenzívne venujú otázke, či môže zdravá črevná mikrobiota prispievať nielen k správnemu tráveniu, ale aj k lepšej schopnosti organizmu zvládať stresové situácie.

ČO HOVORIA VEDECKÉ ŠTÚDIE?

Poznatky o osi črevo – mozog sú dnes dobre zdokumentované. Otázkou však zostáva, či sa tieto mechanizmy skutočne odrážajú aj v správaní psov. Môžu mať psy trpiace úzkosťou alebo strachom odlišnú črevnú mikrobiotu než ich vyrovnaní rovesníci?

Odpoveď zatiaľ nie je jednoznačná. V posledných rokoch však pribudlo niekoľko zaujímavých štúdií, ktoré sa pokúsili túto otázku zodpovedať.

BOJAZLIVÉ PSY A ČREVNÁ MIKROBIOTA

Jednou z prvých prác bola pilotná štúdia talianskych vedcov publikovaná v roku 2025. (Sacchettino et al. (2025) Altered Microbiome and Metabolome Profiling in Fearful Companion Dogs.) Porovnávali sa v nej dve skupiny psov – osem jedincov s generalizovaným strachom a osem behaviorálne zdravých psov. U všetkých analyzovali zloženie črevnej mikrobioty zo vzoriek stolice a zároveň skúmali metabolický profil z krvných vzoriek.

Výsledky ukázali rozdiely v zastúpení niektorých skupín črevných baktérií medzi oboma skupinami. Rozdiely sa objavili aj v metabolických profiloch krvi, najmä v látkach súvisiacich s neurotransmitermi GABA a glutamátom, ako aj s metabolizmom žlčových kyselín.

Autori preto predpokladajú, že medzi črevnou mikrobiotou, metabolickými procesmi a strachovým správaním môže existovať súvislosť.

Prečo je táto štúdia zaujímavá?

Vedci nehľadali „baktériu strachu“. Skúmali celý črevný ekosystém. Ukazuje sa totiž, že správanie pravdepodobne neovplyvňuje jeden konkrétny mikroorganizmus, ale vzájomná rovnováha desiatok až stoviek druhov baktérií a látok, ktoré spoločne vytvárajú.

ÚZKOSŤ, AGRESIVITA A ČREVNÁ MIKROBIOTA

Na pilotnú štúdiu nadviazala v tom istom roku rozsiahlejšia práca kanadských vedcov. (Pellowe et al. 2025, Gut Microbiota Composition Is Related to Anxiety and Aggression Scores in Companion Dogs). Do výskumu zaradili 48 spoločenských psov, u ktorých pomocou štandardizovaného behaviorálneho dotazníka C-BARQ hodnotili mieru úzkosti a agresivity. Následne analyzovali ich črevnú mikrobiotu a porovnávali, či existujú rozdiely medzi jednotlivými skupinami.

Výsledky boli zaujímavejšie, než očakávali. Nepodarilo sa síce identifikovať jednu konkrétnu baktériu, ktorá by spoľahlivo odlišovala úzkostné alebo agresívne psy od ostatných, no pomocou pokročilých štatistických modelov bolo možné na základe celkového zloženia črevnej mikrobioty pomerne úspešne rozlišovať psy s vyšším a nižším skóre úzkosti a agresivity.

Vo viacerých analytických modeloch sa opakovane objavoval bakteriálny rod Blautia, ktorý autori označili za zaujímavý cieľ ďalšieho výskumu.

Táto štúdia ukázala dôležitú vec. Správanie psa pravdepodobne nemožno vysvetliť prítomnosťou alebo neprítomnosťou jednej baktérie. Rozhodujúca môže byť skôr celková rovnováha črevnej mikrobioty a vzájomné vzťahy medzi jednotlivými mikroorganizmami.

ČO NÁM TIETO ŠTÚDIE HOVORIA?

Hoci boli obe práce realizované odlišným spôsobom, ich závery sa v jednom zhodujú. Psy s prejavmi strachu, úzkosti alebo agresivity môžu mať odlišnú črevnú mikrobiotu než behaviorálne zdravé psy.

Zároveň však ani jedna zo štúdií nepreukázala, že zmeny črevnej mikrobioty sú príčinou týchto behaviorálnych problémov. Rovnako dobre môže platiť aj opačný scenár – že dlhodobý stres alebo úzkosť vedú k zmenám v črevnom prostredí. Je dokonca možné, že oba procesy prebiehajú súčasne a navzájom sa ovplyvňujú.

Práve preto vedci hovoria o súvislosti, nie o príčine. A práve hľadanie odpovede na otázku, čo je príčinou a čo následkom, patrí dnes medzi najväčšie výzvy výskumu osi črevo – mozog.

MÔŽE OVLPLYVNIŤ SPRÁVANIE PSA AJ LIEČBA ČREVNEJ MIKROBIOTY?

Ak medzi črevnou mikrobiotou a mozgom skutočne existuje prepojenie, prirodzene sa ponúka ďalšia otázka.

Dá sa zloženie črevnej mikrobioty cielene ovplyvniť tak, aby sa zlepšilo aj správanie psa?

Na túto otázku zatiaľ nepoznáme jednoznačnú odpoveď. Výskum však prináša prvé zaujímavé poznatky a otvára úplne nové možnosti, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi skôr predmetom vedeckých hypotéz než reálnych štúdií.

PSYCHOBIOTIKÁ – NOVÝ SMER VO VETERINÁRNEJ MEDICÍNE

S rastúcim záujmom o os črevo – mozog vznikol aj nový pojem – PSYCHOBIOTIKÁ.

Označujú sa ním mikroorganizmy, ktoré môžu prostredníctvom ovplyvnenia črevnej mikrobioty pôsobiť aj na nervový systém a psychickú pohodu organizmu.

Prvé experimentálne štúdie u psov priniesli povzbudivé výsledky. (Kiełbik & Witkowska-Piłaszewicz (2024). Pri podávaní niektorých probiotických kmeňov autori pozorovali zlepšenie emocionálnej stability, zmiernenie prejavov separačnej úzkosti či agresivity a zmeny v metabolizme látok podieľajúcich sa na prenose nervových signálov.

Výsledky sú nepochybne zaujímavé, no treba ich interpretovať s opatrnosťou. Väčšina publikovaných prác bola realizovaná na relatívne malom počte zvierat a skúmala konkrétne bakteriálne kmene za presne definovaných podmienok. To znamená, že ich výsledky nemožno automaticky prenášať na všetky komerčne dostupné probiotiká.

Vedeli ste, že… Pojem psychobiotiká sa vo vedeckej literatúre objavil až v roku 2013. To znamená, že ide o jednu z najmladších oblastí výskumu črevnej mikrobioty. Mnohé otázky, na ktoré dnes vedci hľadajú odpovede, by ešte pred desiatimi rokmi zneli ako vedecká fantastika.

FEKÁLNA MIKROBIÁLNA TRANSPLANTÁCIA: KEĎ SA PRENÁŠA CELÝ ČREVúzkoNÝ EKOSYSTÉM

Jednou z najdiskutovanejších metód posledných rokov je fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT). Jej princíp je jednoduchý – do čreva pacienta sa prenesie črevná mikrobiota zdravého darcu s cieľom obnoviť narušenú rovnováhu mikroorganizmov.

V humánnej medicíne sa táto metóda úspešne využíva pri niektorých závažných ochoreniach čreva. Vo veterinárnej medicíne sa jej využitie zatiaľ skúma najmä pri chronických enteropatiách, no objavujú sa aj prvé práce hodnotiace jej možný vplyv na neurologické a behaviorálne ochorenia.

Pilotná štúdia publikovaná v roku 2024 sledovala psy s liekmi ťažko kontrolovateľnou epilepsiou, u ktorých sa často vyskytovali aj behaviorálne problémy. (Berk, B. A., et al. (2024). Fecal Microbiota Transplantation in Dogs with Drug-Resistant Epilepsy: A Pilot Study. Journal of Veterinary Internal Medicine).

Po sérii transplantácií autori zaznamenali zlepšenie niektorých prejavov vrátane úzkosti a porúch pozornosti. Hoci ide o veľmi povzbudivé výsledky, samotní autori upozorňujú, že išlo o pilotný výskum na malej skupine pacientov a jeho závery bude potrebné potvrdiť ďalšími štúdiami.

Vedeli ste, že… Hoci názov fekálna transplantácia môže znieť nezvyčajne, nejde o novú ani experimentálnu metódu v humánnej medicíne. Pri opakovaných infekciách baktériou Clostridioides difficile patrí medzi štandardné a veľmi úspešné liečebné postupy. Vo veterinárnej medicíne však jej využitie pri behaviorálnych ochoreniach zatiaľ zostáva predmetom intenzívneho výskumu.

ČO Z TOHO VYPLÝVA?

Výskum psychobiotík aj fekálnej mikrobiálnej transplantácie naznačuje, že cielené ovplyvnenie črevnej mikrobioty môže mať v budúcnosti svoje miesto aj pri niektorých neurologických a behaviorálnych ochoreniach.

Dnes však ešte nie sme vo fáze, keď by bolo možné odporúčať tieto postupy ako štandardnú terapiu psov so strachom, úzkosťou alebo agresivitou. Súčasné vedecké dôkazy sú síce sľubné, no zatiaľ nepostačujú na jednoznačné klinické odporúčania.

Práve preto je dôležité pristupovať k tejto téme s otvorenou mysľou, ale zároveň s rešpektom k vedeckým dôkazom. Výskum napreduje veľmi rýchlo a je pravdepodobné, že v najbližších rokoch prinesie odpovede na mnohé otázky, ktoré dnes ešte zostávajú otvorené.

DÁ SA ČREVNÁ MIKROBIOTA OVLPLYVNIŤ?

Dobrou správou je, že črevná mikrobiota nie je nemenná. Jej zloženie sa prirodzene mení počas celého života psa a ovplyvňuje ju celý rad faktorov.

Najvýznamnejší vplyv má výživa, najmä jej kvalita, pestrosť a obsah vlákniny, ktorá predstavuje dôležitý zdroj živín pre mnohé prospešné črevné mikroorganizmy. Mikrobiotu môžu meniť aj antibiotiká a ďalšie lieky, prekonané ochorenia, vek psa, prostredie, v ktorom žije, ale aj dlhodobý stres.

Výskum sa dnes intenzívne venuje aj možnostiam cielenej podpory črevnej mikrobioty pomocou prebiotík, probiotík a psychobiotík. Hoci prvé výsledky vyzerajú sľubne, ich využitie pri ovplyvňovaní správania psa zatiaľ zostáva predmetom ďalšieho výskumu.

ČO SI Z DNEŠNÝCH POZNATKOV MÔŽE ODNIESŤ MAJITEĽ PSA?

Starostlivosť o zdravú črevnú mikrobiotu nezačína pri výbere probiotika. Základom je kvalitná a vyvážená výživa, primeraná miera stresu, rozumné používanie antibiotík a celková starostlivosť o zdravie psa.

Ešte pred niekoľkými rokmi sa pri hodnotení správania psa hovorilo predovšetkým o genetike, socializácii, výchove a prostredí. Dnes k nim pribúda ďalší dielik skladačky – črevná mikrobiota.

To však neznamená, že sme našli univerzálne vysvetlenie všetkých behaviorálnych problémov. Správanie psa je výsledkom zložitej súhry mnohých faktorov. Výskumy zatiaľ ukazujú, že medzi črevnou mikrobiotou a správaním existuje súvislosť, no odpoveď na otázku, čo je príčinou a čo následkom, zatiaľ nepoznáme.

Práve preto je dôležité zachovať si kritické myslenie. Nové poznatky sú mimoriadne zaujímavé, no zároveň si vyžadujú ďalšie potvrdenie. Ani psychobiotiká, ani fekálna mikrobiálna transplantácia dnes nepredstavujú štandardnú liečbu strachu, úzkosti či agresivity u psov.

Jedno je však už dnes isté. Na zdravie psa sa už nemôžeme pozerať iba cez jednotlivé orgány. Organizmus funguje ako prepojený celok, v ktorom spolu komunikujú nervový systém, imunita, metabolizmus aj črevná mikrobiota.

Čím lepšie budeme týmto vzťahom rozumieť, tým komplexnejšie budeme vedieť pristupovať k prevencii aj liečbe mnohých ochorení.

ZAPAMÄTAJTE SI

• Črevná mikrobiota neovplyvňuje iba trávenie, ale podieľa sa aj na fungovaní imunitného systému, metabolizmu a komunikácii s mozgom.
• Medzi črevom a mozgom existuje obojsmerná komunikácia označovaná ako os črevo – mozog.
• Niektoré štúdie preukázali súvislosť medzi zložením črevnej mikrobioty a prejavmi strachu, úzkosti či agresivity u psov.
• Zatiaľ však neexistujú dôkazy, že samotná úprava črevnej mikrobioty dokáže tieto behaviorálne problémy spoľahlivo vyriešiť.
• Výskum psychobiotík a fekálnej mikrobiálnej transplantácie prináša nádejné výsledky, no ich využitie vo veterinárnej praxi si vyžaduje ďalšie kvalitné klinické štúdie.

Literatúra:

1. Berk, B. A., et al. (2024). Fecal Microbiota Transplantation in Dogs with Drug-Resistant Epilepsy: A Pilot Study. Journal of Veterinary Internal Medicine.
2. Chen, Y. H., et al. (2022). Effects of Lactiplantibacillus plantarum PS128 on alleviating canine aggression and separation anxiety. Animals, 12, 471. https://doi.org/10.3390/ani12040471
3. Del Treste, D., et al. (2026). Intestinal Dysbiosis Relating to Gut–Brain Axis and Behavioral and Neurological Disorders in Dogs: A Systematic Review with Text Mining Approach. Animals, 16.
4. Kiełbik, K., & Witkowska-Piłaszewicz, O. (2024). The Relationship between Canine Behavioral Disorders and Gut Microbiome and Future Therapeutic Perspectives. Animals, 14(14), 2048. https://doi.org/10.3390/ani14142048
5. Lin, C. H., et al. (2025). Effects of Lactiplantibacillus plantarum LP815™ on Anxiety- and Aggression-Related Behaviors in Companion Dogs: A Randomized Placebo-Controlled Trial. Animals, 15.
6. Pellowe, K., et al. (2025). Gut Microbiota Composition Is Related to Anxiety and Aggression Scores in Companion Dogs. Scientific Reports, 15.
7. Sacchettino, A., et al. (2025). Altered Microbiome and Metabolome Profiling in Fearful Companion Dogs. PLOS ONE, 20(1), e0315374. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0315374