Autor: Bc. Ľubica Barassóová, CPCFT, CCAS

Obdobie rastu je najcitlivejšou fázou vývoja pohybového aparátu psa. Nevhodná záťaž, opakované skoky alebo intenzívny tréning môžu poškodiť rastové zóny a zvýšiť riziko ortopedických problémov v dospelosti.

V článku vysvetľujeme, ktoré aktivity sú pre mladého psa rizikové, aký pohyb podporuje zdravý vývoj a ako správne pripravovať psa na šport bez zbytočného preťaženia.

Mnoho majiteľov, ktorí plánujú so psom športovať, sa obáva jednej veci. Ak psa nebudem od mladého veku intenzívne trénovať, nestratí drive? Nebude pomalý alebo málo motivovaný?

V praxi sa tak stretávame so situáciou, keď sa šteňa pripravuje na šport v období, keď jeho pohybový aparát ešte zďaleka nie je pripravený na záťaž, ktorú od neho očakávame.

Rizikové sú najmä aktivity, ktoré vytvárajú vysoké nárazové zaťaženie pohybového aparátu. Medzi najproblematickejšie situácie patria najmä:

• Opakované naháňanie loptičiek alebo palíc
Prudké akcelerácie, náhle brzdenie a ostré zmeny smeru vytvárajú vysoké rotačné a nárazové zaťaženie kĺbov a rastových zón.

• Vynútený pohyb (forced exercise)
Beh pri bicykli, jogging alebo dlhé monotónne prechádzky, pri ktorých pes nemôže sám regulovať tempo ani dĺžku záťaže. Skeletálne nezrelý pes ešte nie je pripravený na takýto typ dlhodobého mechanického stresu.

• Pohyb na tvrdých povrchoch
Zatiaľ čo voľný pohyb na mäkkom a členitom teréne podporuje prirodzený vývoj pohybového aparátu, opakované dopady na tvrdý povrch výrazne zvyšujú zaťaženie kĺbov a chrupaviek.

• Aktivity s opakovanými dopadmi a skokmi
Skoky, prudké obraty a dynamické športové pohyby vytvárajú vysoké zaťaženie najmä v oblasti ramien, lakťov, krížovej kosti a kolenných kĺbov.

• Nadváha a obezita
Zvýšená telesná hmotnosť výrazne zvyšuje mechanické zaťaženie kĺbov, väzov a chrupaviek. U rastúceho psa tak môže nadváha prispievať k rozvoju ortopedických ochorení a zároveň zvyšovať riziko zranení pohybového aparátu.

ÚNAVA AKO RIZIKOVÝ FAKTOR ZRANENÍ

Pri hodnotení záťaže mladého psa treba myslieť ešte na jeden faktor a tým je únava. Keď je pes unavený, jeho pohyb sa mení a prirodzené ochranné mechanizmy pohybového aparátu prestávajú fungovať tak efektívne.

Svaly zohrávajú pri pohybe veľmi dôležitú úlohu. Okrem samotného pohybu fungujú aj ako stabilizátory kĺbov a tlmiče nárazov. Ak sú však svaly unavené, ich schopnosť absorbovať mechanické zaťaženie sa výrazne znižuje. Energia vznikajúca pri dopadoch alebo prudkých zmenách smeru sa potom prenáša priamo na kĺby, chrupavky a rastové zóny. Pri opakovanom zaťažení, keď je mladý pes unavený, môže dochádzať k mikropoškodeniam chrupavky a iných tkanív. Neskôr sa môžu prejaviť napríklad krívaním, zmenou pohybu alebo rozvojom ortopedických ochorení.

Únava zároveň zvyšuje riziko akútnych zranení. Unavený pes stráca koordináciu a stabilitu, častejšie dochádza k nesprávnemu došľapu alebo preťaženiu niektorých štruktúr. U šteniat a mladých psov je schopnosť regenerácie síce vysoká, no je dôležité rešpektovať ich prirodzený rytmus aktivity a odpočinku a do pohybu ich nenútiť, ak prejavujú známky únavy. Šteňatá a mladé psy sa prirodzene pohybujú v krátkych intenzívnych úsekoch a následne potrebujú dlhší odpočinok.

AKO BY MAL VYZERAŤ ZDRAVÝ POHYB MLADÉHO PSA

Rastúci pes pohyb potrebuje. Pohyb je jedným z najdôležitejších stimulov pre správny vývoj kostí, svalov, väzov a rozvoj koordinácie. Základom by mal byť prirodzený pohyb, pri ktorom si pes môže sám regulovať tempo, intenzitu aj dĺžku aktivity.

Pre mladého psa je veľmi dôležité, aby mal možnosť pohybovať sa v rôznorodom prostredí. Chôdza a hra na tráve, lesnom podklade alebo mierne nerovnom teréne podporujú stabilitu, koordináciu a zapájanie rôznych svalových skupín. Takýto pohyb prirodzene rozvíja motoriku a pomáha telu postupne sa prispôsobovať záťaži.

Stretávame sa aj s opačným prístupom, keď majitelia zo strachu pred zranením pohyb výrazne obmedzujú. Mladý pes potom žije v „zlatej klietke“, kde má síce minimum rizík, ale zároveň nedostáva dostatok podnetov pre zdravý vývoj pohybového aparátu. Nedostatok prirodzeného pohybu môže viesť k slabšiemu svalstvu, horšej koordinácii a nižšej odolnosti tkanív.

MÝTUS „PRAVIDLA 5 MINÚT“

Medzi majiteľmi psov sa často spomína aj tzv. pravidlo 5 minút, podľa ktorého by mal pes absolvovať 5 minút riadeného pohybu denne na každý mesiac veku. Toto odporúčanie sa šíri najmä na internete ako jednoduchý návod, koľko by sa malo šteňa hýbať.

V odborných zdrojoch však pre toto pravidlo nenájdeme žiadne vedecké opodstatnenie. Pohyb mladého psa totiž nie je možné takto zredukovať na časovú jednotku. Každý pes je iný. Líši sa jeho plemeno, veľkosť, telesná stavba, temperament aj individuálna kondícia. Zatiaľ čo jeden pes sa unaví po krátkej aktivite, iný dokáže byť aktívny výrazne dlhšie. Namiesto sledovania stopiek je preto oveľa dôležitejšie sledovať samotného psa.

Tréning by mal vždy rešpektovať aktuálnu kondíciu psa, únavu a potrebu odpočinku. Ak pes spomaľuje, stráca koordináciu alebo prestáva o aktivitu javiť záujem, je to signál, že telo potrebuje prestávku.

Z pohľadu zdravého vývoja je dôležitejší pravidelný prirodzený pohyb, dostatok variability v prostredí a primeraná regenerácia. Telo mladého psa potrebuje záťaž, aby sa mohlo adaptovať, no rovnako potrebuje čas na odpočinok, počas ktorého sa tkanivá regenerujú a posilňujú.

ČO AK PSA PRIPRAVUJEME NA ŠPORTOVÚ KARIÉRU?

Mnoho majiteľov, ktorí plánujú so psom športovať, sa obáva jednej veci. Ak psa nebudem od mladého veku intenzívne trénovať, nestratí drive? Nebude pomalý alebo málo motivovaný?

V praxi sa však často ukazuje pravý opak. Drive je vo veľkej miere daný geneticky a správnym vedením psa, nie množstvom fyzickej záťaže v mladom veku. Mladý pes potrebuje správne vybudované základy. V období rastu má zmysel sústrediť sa najmä na technickú a mentálnu prípravu. Pes sa môže učiť pracovať s odmenou, sústrediť sa na psovoda, rozvíjať motiváciu k práci a zároveň získavať kontrolu nad vlastným telom.

Veľký význam má napríklad:

• budovanie motivácie a radosti z práce
• krátke dynamické hry so psovodom
• práca s hračkou bez dlhých rozbehov a prudkých brzdení
• cvičenia na koordináciu a stabilitu
• učenie základných pohybových vzorcov

Takýto tréning pomáha rozvíjať drive aj koncentráciu bez toho, aby bol pohybový aparát vystavený nadmernej záťaži.

NA ČO SI DAŤ POZOR V OBDOBÍ RASTU

• opakované aportovanie na väčšie vzdialenosti
• prudké rozbiehanie za loptičkou
• ostré obraty vo vysokej rýchlosti
• skoky, doskoky a dopady
• tréning, ktorý psa výrazne unavuje

Tieto aktivity síce môžu krátkodobo pôsobiť ako dobrý spôsob budovania motivácie, no zároveň vytvárajú vysoké nárazové a rotačné zaťaženie na kĺby a rastové zóny.

Ak chceme učiť aport, je vhodné zamerať sa radšej na jeho bezpečnú technickú stránkunež na „vybehanie a unavenie psa“. Pes sa môže učiť správne uchopenie predmetu, držanie alebo odovzdanie.

Úplne nevhodné je aportovanie loptičiek a predmetov, ktorých smer dopadu je úplne nepredvídateľný, v rýchlosti sa odrážajú do rôznych smerov a preto tu vzniká najviac problémov a zranení. Aportovanie bezpečných predmetov by malo prebiehať v blízkosti psovoda, bez dlhých rozbehov, prudkých obratov, skokov a nárazového brzdenia

Záverom…

Obdobie rastu je pre pohybový aparát psa kľúčové. Skúsenosti s pohybom, ktoré pes v tomto období získa, ovplyvnia zdravie jeho pohybového aparátu na mnoho nasledujúcich rokov. Rastúci pes potrebuje dostatok prirodzeného pohybu, rozmanité prostredie, postupné získavanie pohybových skúseností a čas na odpočinok a regeneráciu.

Ak sa so psom plánujeme venovať športu, najlepšou investíciou je trpezlivosť a postupná príprava. Zdravý základ, ktorý pes získa počas rastu, sa mu v pohybe v dospelosti vráti.

Chcete vedieť viac o tom, ako a kedy sa ukončuje vývoj jednotlivých kostry psa? Rastové zóny sa uzatváraju v rôznom veku. ritajte si o tom v článku “ Rast psa a uzatváranie rastových zón od rovnakej autorky Autor: Bc. Ľubica Barassóová, CPCFT, CCAS:

Zdroje:

Arnold, A., Thigpen, C. A., Beattie, P. F., Kissenberth, M. J., & Shanley, E. Overuse physeal injuries in youth athletes: Risk factors, prevention, and treatment strategies.

Balsa, I., & Robinson, D. (2016). Juvenile orthopedic disease in dogs & cats. Part 1: Musculoskeletal development & pediatric bone diseases. Today’s Veterinary Practice

Boston, S. E., Ehrhart, N. P., Dernell, W. S., & Lafferty, M. H. Risk factors for development of canine and human osteosarcoma: A comparative review.

Cullen, K. L., Dickey, J. P., Bent, L. R., Thomason, J. J., & Moens, N. M. M. Risk factors for injury in Border Collies competing in agility competitions.

Cullen, K. L. et al. A preliminary retrospective survey of injuries occurring in dogs participating in canine agility.

Dyce, K. M., Sack, W. O., & Wensing, C. J. G. Dyce, Sack and Wensing’s Textbook of Veterinary Anatomy. 5th edition. Elsevier.

German, A. J. The growing problem of obesity in dogs and cats.

Helmsmüller, M. et al. (2013). Radiographic evaluation of the appearance and closure time of growth plates of radius and ulna bones in Nigerian indigenous dogs. BMC Veterinary Research, 9:203.

Kinsman, R. H. et al. (2022). Dog walk frequency and duration: Analysis of a cohort of dogs up to 15 months of age. Applied Animal Behaviour Science.

Lewis, G. Musculoskeletal Development of the Puppy: Birth – Twelve Months.

McNicholas, T. F., McGreevy, P. D., & Thomson, P. C. Risk factors for soft-tissue injuries, lacerations and fractures during racing in greyhounds in New Zealand.

Menzies, S. (2025). Guidelines for exercising pups: Separating myths from science. Veterinary Ireland Journal.

Millis, D. L. What is the logic behind not exercising puppies until the growth plates are closed?

Thrall, D. E. Atlas of Normal Radiographic Anatomy and Anatomic Variants in the Dog and Cat. 2nd edition. Elsevier.