Autor: Mgr. Viera Staviarska

Pes môže niesť merle alelu, aj keď jeho sfarbenie na prvý pohľad vôbec nepripomína merle. Prečo je to dôležité vedieť a čo by mal o tejto genetickej zvláštnosti vedieť každý chovateľ?

SPOZNÁME KAŽDÉHO MERLE PSA PODĽA FARBY SRSTI?

Keď sa povie merle, väčšina chovateľov si predstaví psa s typickým mramorovaným sfarbením. Na srsti sa striedajú nepravidelné svetlejšie a tmavšie plochy, ktoré vytvárajú charakteristický škvrnitý alebo melírovaný vzor. Podľa základnej farby môže ísť napríklad o kombináciu čiernej a sivej alebo hnedej a svetlejších hnedých odtieňov.

S merle sfarbením sa môžu spájať aj modré oči, prípadne oči rôznych farieb. Nie každý merle pes ich však má a samotné modré oči nie sú dôkazom, že pes nesie merle alelu.

Čo ak vám však ukážeme psa, ktorý má jednoliatu srsť bez typických merle škvŕn? Považovali by ste ho automaticky za geneticky nemerle jedinca?

Práve tu sa začína zaujímavá časť genetiky sfarbenia.

To, čo vidíme na srsti, totiž nemusí vždy zodpovedať genetickej výbave psa. Niektoré merle alely sa prejavujú veľmi slabo alebo nemusia vytvárať viditeľný merle vzor vôbec.

CRYPTIC MERLE: KEĎ MERLE ZOSTÁVA SKRYTÉ

Pojem cryptic merle sa používa na označenie takého prejavu merle, pri ktorom je vzor na srsti veľmi nenápadný alebo úplne nerozoznateľný. V angličtine sa môžete stretnúť aj s pomenovaniami phantom merle alebo ghost merle.

Takýto pes môže navonok vyzerať ako jedinec bez merle sfarbenia. Bez genetického testovania preto nemusíme vedieť, že v skutočnosti nesie merle alelu.

PREČO SA TO DEJE?

Odpoveď nájdeme v géne PMEL, ktorý sa v staršej literatúre označuje aj ako SILV. Práve v tomto géne sa nachádza genetická vložka SINE, ktorá súvisí so vznikom merle sfarbenia.

Táto vložka má variabilnú dĺžku. Jej súčasťou je úsek označovaný ako poly-A chvost, ktorého dĺžka sa spája s rozdielmi v prejave merle vzoru. Zjednodušene povedané, nie všetky merle alely sa prejavujú rovnako. Niektoré sú spojené s minimálnym alebo nepozorovateľným prejavom, iné s typickým mramorovaním a ďalšie s výraznejšími zmenami pigmentácie. 

Cryptic merle teda nie je iné sfarbenie, ktoré by sme mohli vždy spoľahlivo identifikovať pohľadom. Je to označenie súvisiace s genetickým variantom a jeho prejavom.

ČO ZNAMENAJÚ OZNAČENIA Mc/N a Mc/Mc?

Pri čítaní výsledkov genetických testov sa môžeme stretnúť s rôznymi skratkami. Aby sme im správne rozumeli, potrebujeme poznať základný princíp.

Pes má na danom genetickom lokuse dve alely – jednu zdedenú od matky a druhú od otca. Pri merle sa podľa ich kombinácie môže líšiť nielen vzhľad psa, ale aj to, aké alely môže odovzdať potomstvu.

Pozrime sa na dva príklady:

Rozdiel medzi týmito zápismi je zásadný. Pes s genotypom Mc/N nie je geneticky totožný s jedincom N/N, aj keď obaja môžu vyzerať veľmi podobne.

Rovnako je dôležité nezamieňať Mc/Mc s kombináciou dvoch klasických merle alel M/M. Ide o odlišné genotypy a ich prejav nemožno automaticky stotožňovať.

ČO NÁM O MERLE ALELÁCH UKÁZAL VÝSKUM?

V roku 2018 publikovali Mary Langevin a spoluautori v časopise PLOS ONE štúdiu s názvom Merle phenotypes in dogs – SILV SINE insertions from Mc to Mh. (PDF štúdie je na konci článku)

Autori skúmali 181 psov z plemien, v ktorých sa merle sfarbenie vyskytuje. Identifikovali širšie spektrum merle alel, než sa dovtedy bežne rozlišovalo, a opísali súvislosti medzi ich dĺžkou a prejavom sfarbenia.

Štúdia rozlišovala tieto skupiny alel:

• Mc – cryptic merle,
• Mc+ – cryptic merle plus,
• Ma – atypical merle,
• Ma+ – atypical merle plus,
• M – klasická merle alela,
• Mh – harlequin merle.

Ide o nomenklatúru použitú v tejto štúdii. V súčasnosti sa môžeme stretnúť aj s inými spôsobmi označovania a zaraďovania alel, preto je dôležité poznať metodiku laboratória, ktoré test vykonalo.

Pri interpretácii merle alel je dôležité rozlišovať ich dĺžku v pároch báz (bp) a názvy používané v konkrétnej klasifikácii. V článku bude nasledovať naša obrázková škála jednotlivých alel.

ČO ZNAMENAJÚ DĹŽKY ALELY bp?

Skratka bp znamená base pairs, teda páry báz – jednotku používanú na vyjadrenie dĺžky úseku DNA.

V štúdii Langevin a kol. boli jednotlivé alely zaradené do týchto rozsahov:

Tieto hodnoty predstavujú klasifikáciu použitú autormi štúdie. Nie je vhodné chápať ich ako univerzálnu stupnicu, ktorá by pri každom psovi presne predpovedala vzhľad.

Dĺžka merle alely súvisí s prejavom sfarbenia, no výsledný fenotyp ovplyvňujú aj ďalšie genetické faktory, napríklad to, či a kde sa v srsti tvorí čierny alebo hnedý pigment. Preto môžu mať psy s merle alelami rozdielne sfarbenie a niektoré môžu byť na prvý pohľad nerozoznateľné od nemerle jedincov.

PREČO JE DÔLEŽITÉ TESTOVAŤ AJ PSY BEZ VIDITEĽNÉHO MERLE?

Predstavme si chovateľa, ktorý má psa s jednoliatou srsťou. V jeho rodokmeni sa nachádzajú jedince s merle sfarbením, ale samotný pes nemá žiadne typické škvrny.

Môže sa chovateľ na základe vzhľadu spoľahnúť, že pes merle alelu nenesie?

Nie vždy!

Ak sa pri plánovaní chovného spojenia spoliehame iba na farbu srsti, môžeme prehliadnuť genetickú alelu, ktorá sa navonok neprejavuje. V plemenách, v ktorých sa merle vyskytuje, preto genetické testovanie môže poskytnúť dôležitú informáciu aj pri psoch bez viditeľného merle vzoru.

Výsledok testu nám pomáha rozlíšiť psa N/N od psa, ktorý nesie merle alelu. Je to podstatné najmä vtedy, keď potrebujeme posúdiť genetickú kombináciu oboch rodičov a možné alely, ktoré môžu odovzdať potomstvu.

Samotný test však nenahrádza odbornú interpretáciu. Pri výbere chovného spojenia treba poznať konkrétne alely oboch jedincov a riadiť sa výsledkami a odporúčaniami laboratória, ktoré test vykonalo.

ČO SI Z TOHO MÁ ODNIESŤ CHOVATEĽ?

Cryptic merle je dobrým príkladom toho, prečo genetiku psa nemôžeme vždy posúdiť iba podľa jeho vzhľadu.

Zapamätajme si tri základné pravidlá:

1. Pes bez viditeľného merle vzoru nemusí byť geneticky N/N.
2. Cryptic merle nie je synonymom zdravotného problému. Význam konkrétnej alely a jej kombinácie treba posudzovať individuálne.
3. Pri plánovaní chovu je dôležité poznať genetický status oboch rodičov. V plemenách, v ktorých sa merle vyskytuje, je preto genetické testovanie dôležitým nástrojom zodpovedného rozhodovania.

Farba srsti je to, čo vidíme. Genotyp je to, čo sa potrebujeme dozvedieť, ak chceme robiť informované rozhodnutia v chove. A práve preto sa pri merle neoplatí spoliehať iba na prvý pohľad.

Zdroje a odborná literatúra

1. Langevin M, Synkova H, Jancuskova T, Pekova S. (2018). Merle phenotypes in dogs – SILV SINE insertions from Mc to Mh. PLOS ONE, 13(9): e0198536.
2. University of California, Davis, Veterinary Genetics Laboratory. Merle