Autor: Mgr. Viera Staviarska

Merle nie je len otázkou farby srsti. Pri určitých genetických kombináciách môže byť spojené so závažnými vrodenými poruchami sluchu a zraku.

ČO ZNAMENÁ DOUBLE MERLE?

Označenie double merle sa tradične používa pre psa, ktorý zdedil merle alelu od oboch rodičov. V klasickom genetickom modeli ide o genotyp M/M.

Merle sfarbenie súvisí s génom PMEL (predtým označovaným ako SILV), ktorý ovplyvňuje tvorbu a rozloženie pigmentu. Ak má pes dve merle alely, môže dôjsť k výraznejšiemu narušeniu pigmentácie vrátane rozsiahlych bielych plôch na srsti a koži.

Dôležité je vedieť, že nie každý double merle pes je biely a nie každý má zdravotné postihnutie. Riziko však môže byť podstatne vyššie než pri niektorých iných genetických kombináciách.

AKÉ ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY HROZIA?

Poruchy sluchu

Merle môže ovplyvniť pigmentové bunky vo vnútornom uchu, ktoré sú dôležité pre jeho správne fungovanie. Ich poškodenie môže viesť k vrodenej senzorineurálnej hluchote, jednostrannej alebo obojstrannej. Na posúdenie sluchu sa používa vyšetrenie BAER.

Očné abnormality

Môžu zahŕňať zmenšenie očnej gule (mikroftalmiu), vývojové poruchy dúhovky, kolobómy či abnormality sietnice a zrakového nervu. Závažnosť sa líši a niektoré zmeny môžu významne obmedziť videnie.

Rozsiahle biele plochy a nedostatok pigmentu

U niektorých jedincov sa prejaví rozsiahla biela plocha srsti a nedostatok pigmentu v koži či očiach. Samotná biela farba však nedokazuje, že pes je double merle – biele sfarbenie môže mať aj iný genetický pôvod.

PREČO JE RIZIKOVÉ SPOJENIE MERLE × MERLE?

Pri klasickom modeli, keď sú obaja rodičia heterozygoti M/m, má každé šteňa priemerne:

• 25 % pravdepodobnosť genotypu M/M,
• 50 % pravdepodobnosť genotypu M/m,
• 25 % pravdepodobnosť genotypu m/m.

Ide o teoretické pravdepodobnosti pre každé šteňa, nie o záruku, že konkrétny vrh bude mať presne takéto rozdelenie.

U jedincov M/M sa pozoruje zvýšené riziko porúch sluchu a zraku. V štúdii 153 merle psov mali double merle jedince vyšší výskyt hluchoty než psy s jednou merle alelou.

ČO UKAZUJE ŠTÚDIA O RIZIKU HLUCHOTY PRI MERLE PSOCH?²

V štúdii zahŕňajúcej 153 psov bola hluchota zaznamenaná celkovo u 9,2 % jedincov. Výrazný rozdiel sa ukázal pri porovnaní psov s jednou a dvoma merle alelami. Medzi jedincami s jednou merle alelou (single merle) bolo 3,5 % hluchých – 2,7 % jednostranne a 0,9 % obojstranne.

V skupine double merle dosahoval podiel hluchých psov až 25 % – 10 % malo jednostrannú a 15 % obojstrannú hluchotu. Súvislosť medzi genotypom merle a sluchom bola štatisticky významná. Štúdia zároveň nezistila štatisticky významnú súvislosť medzi sluchom a vzorom farby očí: modré jedno alebo obe oči sa vyskytovali aj u psov s normálnym sluchom.

Výsledky teda potvrdzujú, že double merle psy mali v skúmanej skupine výrazne vyššiu pravdepodobnosť hluchoty, neznamená to však, že každý double merle pes bude hluchý.

Preto renomované kynologické a veterinárne zdroje neodporúčajú spájať dvoch merle psov. Cieľom je predchádzať narodeniu šteniat s vyšším rizikom vrodených zdravotných problémov.

PREČO NESTAČÍ POSUDZOVAŤ IBA FARBU SRSTI?³

Merle alely sa líšia a niektoré môžu mať minimálny alebo navonok nerozoznateľný prejav. Pes preto môže niesť merle alelu aj vtedy, keď nevyzerá ako typický merle jedinec.

Výskum Langevin a kol. (2018) opísal širšie spektrum merle alel a upozornil aj na genetický mozaicizmus. To znamená, že samotný vzhľad nemusí stačiť na spoľahlivé posúdenie genetického statusu psa.

Zodpovedný chov preto vyžaduje poznať genetický status oboch rodičov. V plemenách, v ktorých sa merle vyskytuje, môže genetické testovanie odhaliť alely, ktoré nie sú na srsti viditeľné, a pomôcť lepšie posúdiť riziko plánovaného spojenia.

Pri interpretácii výsledkov treba zohľadniť konkrétne alely a metodiku laboratória. Klasické označenie M/M nemožno automaticky zamieňať so všetkými možnými kombináciami variantov merle.

ČO SI MÁ CHOVATEĽ ZAPAMÄTAŤ?

• Double merle nie je automaticky synonymom hluchoty alebo slepoty, ale znamená zvýšené zdravotné riziko.
• Biela srsť ani modré oči samy osebe nedokazujú genotyp double merle.
• Genetické testovanie a správna interpretácia výsledkov sú dôležitou súčasťou zodpovedného plánovania chovu.

Cieľom nie je báť sa merle sfarbenia, ale rozumieť jeho genetike a predchádzať rizikám, ktorým sa dá zodpovedným výberom chovných partnerov vyhnúť.

Literatúra

1. Vedecká komisia FCI: Zdravotné problémy spojené s génom merle (PMEL) u psov.
2. Strain, G. M. et al. (2009). Prevalence of Deafness in Dogs Heterozygous or Homozygous for the Merle Allele. Journal of Veterinary Internal Medicine. PubMed.
3. Langevin, M. et al. (2018). Merle phenotypes in dogs – SILV SINE insertions from Mc to Mh. PLOS ONE. Celá štúdia.
4. University of California, Davis, Veterinary Genetics Laboratory: Merle genetic testing.