Bezpečný úkryt alebo skryté riziko? Vplyv malej klietky na telo psa

Autor: Bc. Ľubica Barassóová, Certified Professional Canine Fitness Trainer

V tomto článku sa dočítate:

• Kedy je klietka pomocníkom a psovi pomáha
• Chyby, ktoré robíme pri výbere správneho rozmeru klietky.
• Ako poškodzuje zdravie psovi nevhodný klietkový režim.
• Ak na krátku chvíľu môže pobyt v nevhodnej klietke škodlivý.

Klietky sú bežnou súčasťou výbavy mnohých majiteľov psov, využívajú sa najmä pri cestovaní, domácom odpočinku, počas dlhých prestojov na rôznych športových či výstavných podujatiach a tiež pri manažovaní správania. 

Správne používanie klietky môže psovi poskytovať pocit bezpečia a miesto pre oddych. Z pohľadu welfare a starostlivosti o pohybový aparát je však mimoriadne dôležité, aby bola klietka pre psa nielen bezpečná, ale aj primerane veľká. Držanie psa v klietke nevhodnej veľkosti, najmä dlhodobo, môže mať negatívne dôsledky na pohybový aparát, ktoré sú často podceňované.

Má váš pes klietku správnej veľkosti?

Ideálna klietka by mala psovi umožniť:

• stáť bez hrbenia, prikrčenia a nutnosti držať sklonenú hlavu,
• otočiť sa bez obmedzenia,
• ľahnúť si a natiahnuť sa do celej dĺžky tela.

Klietka, ktorá tieto podmienky nespĺňa, predstavuje rizikový faktor pre zdravie pohybového aparátu.

Čo ak je klietka menšia ako by mala byť?

Často sa stretávame s držaním psov v klietkach, ktoré nespĺňajú veľkostné požiadavky.  V príliš malej klietke nemá pes možnosť zvoliť si pohodlnú a prirodzenú polohu tela. Obmedzený priestor ho núti zaujať neprirodzené, asymetrické polohy, ako je napríklad zhrbený postoj, dlhodobé ležanie v skrčenej polohe, s prekríženými končatinami alebo s hlavou opretou o stenu klietky. 

Pokiaľ pes pravidelne trávi čas zavretý v tejto nevhodnej klietke, z pohľadu fyzioterapie môže mať takéto dlhodobé obmedzenie priestoru viaceré negatívne dôsledky:

• Atrofia svalstva  – Nedostatok pohybu vedie k oslabeniu svalov, najmä okolo chrbtice, bedier a panvových končatín. To má vplyv na stabilitu a koordináciu pohybu, často vidíme v pohybe oslabené svaly chrbta, nespevnené lakte a karpy, slabé päty. 
• Zníženie rozsahu pohybu – Dlhodobé ležanie v skrčenej polohe môže spôsobiť kontraktúry (skracovanie svalov a šliach) a vznik trigger pointov,  najčastejšie v okolí bedrových a kolenných kĺbov a nálezy sú aj v oblasti krčných svalov a trapézov, tricepsu a prsných svalov, čo má za následok obmedzený rozsah pohybu. Zároveň môže byť pes v týchto miestach bolestivý.
• Zlé držanie tela – Neprirodzené držanie tela v malej klietke podporuje rozvoj nesprávneho postoja (napr. preferovanie jedného boku v ľahu, prihrbený postoj) vedie k svalovej nerovnováhe a asymetrickému zaťažovaniu končatín. Keď pes opakovane a dlhodobo zotrváva v takýchto pozíciách, svaly, šľachy a fascie sa prispôsobujú tomuto jednostrannému zaťaženiu. Dôsledkom je potom vznik svalových dysbalancií, teda rozdielneho napätia medzi svalovými skupinami alebo medzi pravou a ľavou stranou tela. Výsledkom je potom zlé držanie tela, oslabená horná línia (hrbenie sa alebo prepadnutý chrbát), neochota nosiť hlavu v úrovni alebo nad úrovňou chrbta, asymetrický pohyb tzv „crabbing“, skrátený rozsah, bolesti chrbta a i. 
• Zvýšené riziko vzniku otlakov – Psy, ktoré sa nemôžu v klietke voľne hýbať a meniť polohy, majú vyššie riziko vzniku otlakov a preležanín, najmä ak sú na tvrdej podložke alebo trpia nadváhou.
• Stres – Chronický stres z nedostatku priestoru vedie k zvýšenému napätiu svalstva, čo sa prejavuje stuhnutosťou a zhoršenou kvalitou pohybu.

Veď na krátku chvíľu mu to neublíži…

Aj keď je pobyt v malej klietke obmedzený na krátku dobu, môže už spôsobiť akútne svalové napätie a diskomfort. Ak sa pes nemôže postaviť, otočiť alebo zmeniť polohu, dochádza k nadmernému zaťaženiu určitých svalových skupín – najmä v oblasti šije, krížov a bedier. Už niekoľko minút v nepohodlnej pozícii môže vyvolať zvýšené svalové napätie, ktoré sa pri opakovaní kumuluje a stáva sa škodlivým.

Zároveň sa často objavuje stresová reakcia – zrýchlené dýchanie, nepokoj či napätie tela. Stres samotný zvyšuje tonus svalov, čím sa začarovaný kruh ešte prehlbuje. Po vybratí z klietky sa to môže prejaviť ako strnulosť alebo neochota k pohybu.

U psov s artrózou, spondylózou alebo iným muskuloskeletálnym ochorením môže aj krátkodobé držanie v nevhodnej polohe zhoršiť symptómy – po vybratí z klietky môže byť pes bolestivý, môže krívať alebo byť stuhnutý.

Keď je klietka pomocník

Pri dodržaní vhodných rozmerov a účelu použitia nie je krátkodobé držanie psa v klietke problematické. Naopak, v rôznych situáciách môže byť prospešné. 

• Pri návštevách alebo v cudzom prostredí môže klietka psovi slúžiť ako jeho bezpečné útočisko, kde ho nikto nebude rušiť, čím podporuje jeho duševnú pohodu.
• Klietku je dobré využívať pri cestovaní, chráni psa pred zranením pri brzdení či náraze v aute. Zároveň poskytuje psovi známe prostredie. 
• V pohodlnej klietke si pes môže oddýchnuť, napríklad po náročnej aktivite, tréningu alebo aj pri čakaní na veterinárne vyšetrenie.

Klietka má byť vždy používaná s rozumom, v primeranej veľkosti a s možnosťou, aby pes následne mohol pohybovo kompenzovať čas strávený v obmedzenom priestore.

Odporúčame vám kombinovať klietkový režim s pravidelným cvičením, prechádzkami, strečingom a občasnou odbornou kontrolou pohybového aparátu u certifikovaného fyzioterapeuta alebo dogfitness trénera.