Pozrite si prehľad, čo sme pre vás pripravili v Chovateľskom kampuse  v MÁJI »

Je zdvíhanie za chvost a krk bezbolestné a bezpečné?

Autor: Bc. Ľubica Barassóová, Certified Professional Canine Fitness Trainer

Pri posudzovaní na výstavách a riadení chovu psov s dôrazom na ich rozvoj a zachovanie funkčnosti plemien, by sa odborníci – chovatelia aj rozhodcovia – mali zamerať nielen na estetické kvality psov, ale aj na ich fyzickú pohodu.

Na výstavách sa často stretávame s prípadmi, najmä u menších plemien, keď sú psy dvíhané pod krkom a za chvost. Táto metóda, hoci môže byť vnímaná ako tradičná či zaužívaná, vyvoláva otázku: „ Je skutočne bezpečná? “

Kým v minulosti boli niektoré pracovné plemená testované na silu chvosta pri výkone ich práce, súčasná veterinárna veda a fyzioterapia upozorňujú na značné riziká spojené s touto manipuláciou.

POZRIME SA NA TO TEDA Z POHĽADU ODBORNEJ PRAXE:

Krk psa neslúži len na nesenie hlavy a nie je to rukoväť na držanie. Tvorí ho komplexný systém svalov, väzov a nervov, ktoré zabezpečujú podporu hlavy, pohyb a ochranu dôležitých štruktúr ako sú priedušnica, pažerák a miecha.

O chvoste môžeme povedať, že nie je len vonkajším prídavkom na okrasu, má dôležitú úlohu pri koordinácii pohybu, držaní tela a udržiavaní stability. Chvost je pokračovaním chrbtice, skladá sa z radu chvostových stavcov a je podporovaný svalmi, väzmi, šľachami a nervami, ktoré zohrávajú dôležité úlohy. Svaly chvosta sú priamo spojené s panvovou oblasťou, bedrovou chrbticou a krížovou kosťou.

Keď je pes zdvíhaný chytením pod krkom a za chvost, svaly krku a chvosta zažívajú neprirodzený tlak a zaťaženie, na ktoré nie sú anatomicky prispôsobené. To znamená, že akýkoľvek nadmerný tlak sa prenáša cez celú chrbticu a dochádza tu k intenzívnemu napätiu, ktoré negatívne ovplyvňuje fungovanie tela. Držaním pod krkom často dochádza k nevhodnému utlačeniu dýchacej trubice a psy si neraz musia po takejto manipulácii odkašľať.

Keď sa chceme zamerať na chvosty, niektoré pracovné plemená ich majú prirodzene silnejšie, avšak stále treba brať na vedomie, že menšie plemená, šteniatka a psy s prirodzene tenkým alebo kupírovaným chvostom sú vystavené vyššiemu riziku poranenia. Svaly chvosta nie sú určené na nosenie záťaže v podobe váhy tela. Rovnako ako svaly krku nie sú určené na to, aby sa napínali, keď odolávajú gravitácii.

NAJČASTEJŠIE NÁLEZY Z POHĽADU FYZIOTERAPEUTA

Psy, ktoré sú opakovane zdvíhané za krk a za chvost, môžu časom vykazovať nielen bolestivosť a stuhnutosť v oblasti krku a zadnej časti tela, ale aj zmeny v správaní. Môžu sa stať opatrnejšími pri manipulácii, odmietať nasadzovanie obojka, byť častejšie podráždené alebo prejavovať únikové reakcie pri dotyku na atlanto-okcipitálnej oblasti (zátylku), krčnej, bedrovej či krížovej chrbtici a chvoste.

Chronické problémy môžu negatívne ovplyvniť výkon psa v športe aj na výstavách. Stuhnuté svalstvo vedie k obmedzeniu rozsahu pohybu hrudných i panvových končatín, k zníženej hybnosti lopatiek, zhoršenému držaniu tela, hrbeniu, oslabeniu chrbtových svalov, stiahnutiu brušného svalstva, vzniku nepríjemných spúšťových bodov (trigger points) a celkovo k horšej prezentácii psa.

V kritických situáciách môže zdvíhanie psa za chvost viesť k nadmernému natiahnutiu či natrhnutiu svalov, čo spôsobuje bolestivosť a stuhnutosť v postihnutej oblasti.

Nevhodné preťažovanie svalov v panvovej a driekovej oblasti – keďže chvost je prepojený so svalmi panvového dna – môže nepriamo viesť k bolestiam v lumbosakrálnej oblasti a bedrách.

ČO JE CAUDA EQUINA?

Chovatelia môžu poznať pojem „cauda equina“. Ide o zväzok nervov na dolnom konci miechy, ktorý siaha až do chvosta. Tento nervový komplex ovplyvňuje funkciu zadných končatín, kontrolu močového mechúra a citlivosť na bolesť v dolnej časti chrbta a panvovej oblasti. Nesprávna manipulácia s chvostom môže spôsobiť stlačenie alebo až pretrhnutie týchto nervov, čo môže viesť k svalovej slabosti, ochabnutiu chvosta, neurologickým problémom alebo v závažných prípadoch až k inkontinencii.

Zvlášť opatrní by sme mali byť pri plemenách s dlhšou chrbticou, ktoré sú náchylné na ochorenia medzistavcových platničiek. U týchto psov je riziko vzniku neurologických ťažkostí mnohonásobne vyššie a následky nevhodnej manipulácie môžu byť trvalé.

Aj keď by sa mohlo zdať, že pes môže byť na takýto spôsob zdvíhania vytrénovaný a nevykazuje viditeľné známky nepohodlia, stále ide o praktiku, ktorá môže mať negatívne dlhodobé následky. Ani tolerancia psa voči dvíhaniu pod krkom a za chvost neznamená, že je to pre jeho telo prirodzené alebo zdravé. Často sa totiž stáva, že telo psa postupne vyvinie kompenzačné mechanizmy.

V modernej dobe, ktorá kladie dôraz na zdravie a pohodu zvierat a čoraz častejšie zdôrazňuje princípy welfare, je dôležité prejsť na jemnejšie a zdravšie metódy manipulácie, ktoré rešpektujú prirodzenú anatómiu psa.

AKO TO TEDA UROBIŤ SPRÁVNE?

Pri zdvíhaní psa podporte jeho hruď a panvu rukami tak, aby sa rovnomerne rozložila váha tela. Ak potrebujete manipulovať s chvostom počas výstavy, použite iba jemný podporný úchop bez nadmerného tlaku. Úprava strapatej srsti trvá iba niekoľko sekúnd, zatiaľ čo zdravotné problémy spôsobené nesprávnou manipuláciou môžu psa sprevádzať po celý život.

Viera Staviarska
Viera je zakladateľka Chovateľského kampusu, má viac ako 30 rokov skúsenosti s chovom psov, je medzinárodná rozhodkyňa pre exteriér. Je predsedkyňou komisie pre chov a zdravie ÚKK a zástupkyňa Slovenska v Chovateľskej komisii FCI.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *