Klietka pre psa a jej rozmer. Klietka –  „Dobrý sluha, zlý pán“

Autor: MVDr. Katarína Garajová, GajaVet

V tomto článku sa dozviete:

• Aký je správny rozmer klietky pre psa.
• Aké zdravotné problémy spôsobuje držba psa v rozmerovo nesprávnej klietke.
• Aké psychické problémy môže mať pes, ak je držaný neprimerane dlho v klietke.
• Aké poškodenia psa spôsobuje klietka z nesprávneho materiálu.
• Aké negatívne dopady na kostrový a svalový aparát psa ma jeho dlhodobá držba v klietke.

V prípade klietok pre psy platí viac ako dvojnásobne známe porekadlo, „DOBRÝ SLUHA, ALE ZLÝ PÁN“. So správnym prístupom k návyku a pri správnej voľbe rozmerov môže byť klietka skutočne veľmi užitočným pomocníkom v rutinnom živote so psom. 

SPRÁVNY ROZMER JE KĽÚČOVÝ

Správnym prístupom rozumieme najmä postupný návyk na klietku a zoznamovanie sa s ňou. Vo finále by klietka pre psíka mala predstavovať jeho bezpečné miesto a zónu odpočinku, ktorú v optimálnom prípade aj sám vyhľadáva. 

ŠTANDARDY A NORMY PRE SPRÁVNY ROZMER

Ak sa má psík v klietke cítiť komfortne je potrebné aby spĺňala aj určité štandardy a normy.  

Bezpečnosť

Bez ostrých hrán, s celistvou podlahou, poskytujúca dostatok svetla a mala by byť dostatočne odvetrávaná. 

Veľkosť

Klietka by mala byť dostatočne veľká na to, aby sa psík mohol pohodlne uložiť do ležiacej polohy, do polohy na boku a tiež na to, aby mohol komfortne sedieť. Pre výber správneho rozmeru klietky je teda potrebné poznať dĺžku tela psa, výšku psa a šírku psa. 

• Dĺžku svojho psa merajte od nosa po koreň chvosta. 
• Pre určenie výšky psa zmerajte svojho psa od vrchu hlavy až po zem. V prípade, že má váš pes stojacie uši, merajte od horného okraja ušnice až po zem. 
• Šírku psa odmerajte ako vzdialenosť medzi kolmicami v mieste kde je zviera pri pohľade zvrchu/spredu najširšie – obyčajne v oblasti ramien a hrudného koša.
• Ku všetkým nameraným hodnotám následne pridajte približne 5-15 cm podľa veľkosti psa. 

RIZIKÁ A HROZBY PRE ZDRAVIE PSA

Čo všetko hrozí ak klietka nespĺňa tieto požiadavky resp. ak sa klietka zmení z občasného pomocníka na dlhodobú ubikáciu až izoláciu zvieraťa? Zdravotné riziká vieme v zásade rozdeliť na dve skupiny a to poškodzovanie psychického zdravia zvieraťa a fyzické poškodzovanie. 

PSYCHICKÉ PROBLÉMY

Nedostatok interakcie

Psychické problémy obyčajne súvisia práve s neprimerane dlhým pobytom v klietke, resp. v inom uzavretom prostredí, s minimálnym množstvom a v krajnom prípade bez akýchkoľvek stimulujúcich interakcií s okolím. Pes potrebuje interakciu s jedincami rovnakého živočíšneho druhu a s inými živočíšnymi druhmi, napr. s človekom. 

Psy bez dostatočnej interakcie bývajú náchylné na behaviorálne poruchy/poruchy správania, často prejavujú známky frustrácie, depresie, anxietných / úzkostných stavov a obsesívne /k ompulzívne formy správania. 

Potláčanie stresu

Pes dlhodobo a opakovane potláča stres z odlúčenia,  z nedostatku životného priestoru, z nedostatočného priestoru na vykonávanie fyziologických potrieb – vylučovanie moču a stolice, ale často žiaľ aj z nedostatku pokrytia základných potrieb ako je dostatok stravy, dostatočný príjem čerstvých tekutín a v neposlednom rade aj z neadekvátneho svetelného režimu – umelé osvetlenie, nedostatok osvetlenia atď. 

Nedostatok mentálnej stimulácie

Pes je domestikovaný tvor, plne uspôsobený na život v blízkosti človeka. Práve domestikácia, šľachtenie a tiež mentálna stimulácia – výcvik, výchova, interakcie a nové stimuly vytvorili zo psa všestranného pomocníka.  Nevhodne klietkovo držané zvieratá vykazujú obyčajne celú plejádu patologických prejavov rôznej intenzity. 

Môžu byť „iba“ extrémne excitované, môžu prejavovať strachovú agresiu, byť apatické, mať snahy o útek. V extrémnych prípadoch sa často popisuje obsedantné, kompulzívne chovanie- naháňanie chvosta, chytanie neviditeľných múch, opakované pohyby, sebapoškodzovanie, anorexia a úbytok hmotnosti. Raritnou nie je ani tzv. „pika“, pri ktorej zvieratá požierajú predmety, ktoré by prirodzene požierať nemali- hračky, misky, pelechy, kamene atď. Koprofágia je určitou formou piky, pri ktorej zviera požiera vlastné, prípadne cudzie, exkrementy. Koprofágia je často spájaná s nutričnou karenciou a teda nedostatkom živín, získaných zo stravy. Rovnako ako všetky ostatné formy piky je však popísaná aj u zvierat, ktoré sú veľmi včasne odobraté od matky a/alebo držané v uzavretých, nevhodných priestoroch od útleho šteňacieho veku. 

Takéto psy naviac vykazujú nedostatočný rozvoj prirodzeného pohybu, sú slabo koordinované, môžu pôsobiť ťarbavo/ťažkopádne, vykazujú neochotu k pohybu po nestabilných povrchoch a podobne. 

FYZICKÉ PROBLÉMY

Fyzické problémy sú spájané obyčajne s nedodržaním adekvátnych rozmerov, výberom nevhodného materiálu tzv. kenelky a podobne. Vieme ich rozdeliť na dve skupiny. 

1. Poškodenie pohybového systému

U zvierat dlhodobo držaných v klietkach malých, nepostačujúcich rozmerov dochádza k zníženiu rozsahu pohybu kĺbov, zníženiu elasticity mäkkých tkanív – svaly, šľachy a postupne tiež dochádza k svalovej atrofii, teda úbytku svalovej hmoty. 

Takýto pes následne nedokáže rozvinúť plnú silu, rozsah pohybu ani byť dostatočne obratný. Dochádza všeobecne k zníženiu jeho celkového fyzického potenciálu.

Markantnejšie a rýchlejšie zmeny vieme pozorovať najmä u psov vo vyššom veku, resp. s pridruženým ochorením pohybového aparátu, ako je napríklad artróza. 

Artróza je stav chronický, ktorý nevieme liečiť a zastaviť. Základným princípom správneho manažmentu artrotického psíka je práve udržať zviera v zdravom a v pre neho bezpečnom pohybovom režime a zároveň mu poskytnúť priestor a čas pre adekvátnu regeneráciu, ktorá pochopiteľne nebude prebiehať pokiaľ zviera počas oddychu nedokáže zaujať komfortnú polohu tela. 

Pes držaný v klietke nepostačujúcich rozmerov si hľadá úľavové polohy a kompenzuje nedostatok priestoru prispôsobením svojho tela. 

Napríklad v sede musí obyčajne kompenzovať nedostatok priestoru pre normálne prirodzené držanie hlavy. Musí sa prikrčiť, hlava sa automaticky naťahuje dopredu a dolu, dochádza k preťažovaniu svalov v hornej časti chrbta, najmä na krku a v oblasti ukotvenia hrudníkovej končatiny a k celkovému preťažovaniu hrudníkových končatín. Priebeh priedušnice nie je prirodzený, zvieraťu sa môže horšie dýchať. 

Pes sa následne rozhodne si ľahnúť, ale v dôsledku nedostatku priestoru napríklad skrčí nohy v oblasti zápästia. Flexory/ ohýbače zápästia sa skracujú a nakoľko sa jedná o jemné štruktúry dochádza postupne k poklesu ich elasticity, zmenšuje sa rozsah pohybu kĺbu a následkom dlhodobého opakovaného stavu môžu vznikať kontraktúry až flexné deformity zápästia. 

Diskomfort

Nestrašme však týmto extrémne vyhroteným stavom a zamyslime sa nad bežným diskomfortom zvieraťa, ktoré je dočasne odložené v uzavretom priestore. 

Akceptujme to, že pred akýmkoľvek následným výkonom (výstava, tréning, agility beh..) sa pes, aj ten, ktorý má dostatočne priestrannú klietku, potrebuje natiahnuť, uvoľniť a prirodzene rozhýbať.  Svaly a kĺby sú stuhnuté, zviera sa bez zahriatia a rozhýbania môže pohybovať strnulo, je náchylnejšie na zranenie, nedokáže vyvinúť adekvátnu rýchlosť a silu ani byť optimálne obratné. Pohyb je krátky a nie je uvoľnený. V tomto okamihu je psík oveľa zraniteľnejší a náchylný na vznik mnohých bežných poranení – pretrhnutie predného skríženého väzu, luxácie/subluxácie ramena, prstov, natrhnutie bicepsovej šľachy a mnoho iných. 

2. Poškodenie, úraz v dôsledku nevhodného materiálu klietky.

Mriežky klietky a vyčnievajúce výbežky môžu zraňovať telo psíka a to najmä v oblastiach s tenkou kožou na kostných výbežkoch. Obyčajne sa jedná o vznik rôznych otlakov a dekubitov, ktoré sú nepríjemne bolestivé a pri opakovanom dráždení sa ťažko hoja. V prípade, že sa psík snaží opakovane dostať von z klietky, škrabe a hryzie. To je dôvod častých poranení pazúrikov, zubov a sliznice ústnej dutiny. 

Mať psa, je dobrovoľnou voľbou každého majiteľa. Samozrejmosťou by teda malo byť zabezpečenie adekvátnej starostlivosti o psychické a fyzické zdravie zvieraťa. Opakované a dlhodobé zatváranie psa do klietky k takejto starostlivosti rozhodne nepatrí.