Autor: MVDr. Katarína Garajová, CertCAAPR
Panosteitída (panostitis) je bolestivé zápalové ochorenie dlhých kostí, ktoré postihuje najmä mladé psy veľkých a obrovských plemien v období intenzívneho rastu. Typickým príznakom je náhle vzniknuté krívanie bez zjavnej príčiny, ktoré sa môže presúvať medzi končatinami. V článku vysvetľujeme príčiny, diagnostiku, liečbu a správny manažment tohto ochorenia.
Panosteitída predstavuje bolestivé zápalové ochorenie dlhých kostí u mladých psov najmä veľkých a obrovských plemien.
Presná etiopatogonéza tohto ochorenia nie je známa, predpokladá sa však:
Nakoľko sa obyčajne jedná o neinfekčný zápal, vo vývoji väčšinou nezohrávajú rolu žiadne mikroorganizmy, hoci u niektorých psov bola preukázaná predošlá, alebo prebiehajúca vírusová ev. bakteriálna infekcia. Nie je však objasnené, či takéto ochorenie má priamy vplyv na vývoj panosteitis, alebo jej vývoj ovplyvňuje iba sekundárne stimuláciou imunitného systému.
KLINICKÉ PRÍZNAKY PANOSTEITÍDY
Objavujú sa najmä v období rýchleho rastu. V závislosti od plemena väčšinou nastupujú vo veku od 5 najčastejšie do 16 mesiacov.
Pacienti s panosteitídou sú náhle bolestivý, krívajú, často sú apatický, majú zvýšenú telesnú teplotu, sú spavý a majú znížený apetít. Krívanie je cyklické, môže sa opakovať avšak v rôznom cykle môže postihovať rôzne končatiny.
Pacient pri klinickom vyšetrení reaguje bolestivo na palpáciu / dotyk v oblasti dlhých rúrovitých kostí. Končatina v oblasti lokalizovaného zápalu môže byť teplá a mierne opuchnutá. Bolestivá reakcia obyčajne prichádza aj pri jemnej a veľmi šetrnej manipulácii.
DIAGNOSTIKA PANOSTEITÍDY
Diagnostika tohto ochorenia sa opiera o dobre odobranú anamnézu, v ktorej rezonuje cyklické/opakujúce sa krívanie s náhlym nástupom bez predošlej traumy tkaniva, alebo bez predošlej epizódy významnej záťaže.
Nesmieme zabúdať na informácie o používaných doplnkoch výživy, zmene krmiva a kŕmnom režime.
Majitelia veľmi často popisujú krívanie na rôzne končatiny. Významným faktom je tiež vek zvieraťa a plemenná predispozícia. Nakoľko jedným z významných faktorov vývoja tohto ochorenia môže byť stres je nevyhnutné sa informovať tiež o možnej psychickej a fyzickej záťaži: tréningový režim, intenzita a charakter vychádzok, ale tiež psychosociálne pomery vo svorke a pod.
RTG DIAGNOSTIKA
RTG diagnostika môže byť veľmi nápomocná a veľmi často odhalí špecifické multifokálne zmeny v štruktúre kostí a to najmä v predilekčných častiach v oblasti rastových zón dlhých rúrovitých kostí.
Význam RTG diagnostiky u týchto pacientov však spočíva najmä vo vylúčení iných, oveľa závažnejších príčin krívania u mladých rastúcich psov ako je napríklad osteochondróza, hypertrofická osteodystrofia, inkongruetný rast kostí predlaktia a pod.
TERAPIA A LIEČBA
Terapia pacientov je zameraná najmä na:
POTLAČENIE BOLESTI
Na potlačenie bolesti sú najčastejšie používané nesteroidné antiflogistiká, ktoré potláčajú nie len bolesť, ale tlmia a manažujú aj zápalový proces v organizme.
U niektorých pacientov je možné a nevyhnutné kombinovať viacero druhov liekov proti bolesti avšak vždy s ohľadom na to, že sa jedná o mladý vyvíjajúci sa organizmus, u ktorého metabolizácia liečiv môže s ohľadom na vek fungovať odlišne ako u dospelých psov. Preto je aplikáciu liekov nevyhnutné vždy konzultovať s veterinárnym lekárom.
ANTIBIOTIKÁ A KORTIKOSTEROIDY
Podávanie antibiotík a kortikosteroidov je pri štandardnej panosteitíde neopodstatnené a spája sa s rizikom vývoja bakteriálnej rezistencie. V prípade podávania kortikosteroidov je plejáda nežiadúcich účinkov široká a závislá od dávky a dĺžky podávania. Jedná sa najmä o zvýšený príjem tekutín/zvýšené močenie, zvýšený príjem krmiva, pachtenie, letargiu, poškodený vývoj dlhých kostí, spomalenie rastu a syntézy bielkovín a svalového tkaniva, spomalené hojenie, riziko infekcií močových ciest, kože atď.
POHYBOVÝ REŽIM
Pohybový režim by mal byť prísne regulovaný a v akútnej fáze by pacient nemal podstupovať žiadne náročné tréningy, dlhé trasy a náročné terény.
Majitelia by mali tiež zabrániť nekontrolovanej hre s inými psami.
Rodiny s malými deťmi by mali klásť dôraz na kontrolu kontaktu detí a psov vždy, avšak v prípade potenciálne bolestivého pacienta o to viac, nakoľko reakcia na bolestivý podnet môže byť neadekvátna.
V nie akútnych fázach pacientov nepreťažujeme, volíme nenáročné prechádzky a pravidelnú racionálnu záťaž.
KŔMENIE
Veľké rastúce plemená je vhodné kŕmiť v menších porciách počas dňa, krmivom, ktoré je určené pre danú vekovú kategóriu, pre veľké a obrie plemená psov. Medzi chovateľmi sa často šíri názor, že tieto šteňatá je vhodné kŕmiť krmivom pre seniorov, alebo pre dospelé psy. Je potrebné si uvedomiť, že obsah nutričných zložiek, často mikroelementov, je v takýchto krmivách úplne odlišný ako v juniorských diétach a pri dlhodobom skrmovaní môže vyvolávať iné závažné nutričné karencie.
V prípade intenzívneho tréningu, pri ktorom je pacient odmeňovaný jedlom, môže tiež dôjsť k enormnému nárastu prijatej energie a preto je vhodné odmeny u takýchto rizikových plemien odobrať z kŕmnej dávky a nesiahať po kaloricky bohatých odmenách. Skrmovanie čistej, surovej, mäsitej stravy sa výrazne neodporúča vzhľadom na nedostatočný nutričný balans kŕmenej dávky a potenciálne infekčné riziká.
PROBIOTIKÁ
V poslednom období sa kladie dôraz tiež na používanie Pre-, Pro- biotických prípravkov u psov. U šteniatok sa jedná práve o obdobie prechodu na pevnú stravu, obdobie imunitného okna a následne u veľkých plemien tiež o obdobie intenzívneho rastu.
Črevný mikrobióm je obrovský samostatný orgán, ktorý významne ovplyvňuje metabolizmus a konverziu živín, zvládanie stresových situácii, imunitný systém a reguláciu zápalového procesu v tele.
OBEZITA vs. MOHUTNOSŤ
Chovatelia a posudzovatelia gigantických plemien často prezentujú a oceňujú „mohutné“ šteňatá. Nezamieňajme si však nadváhu a obezitu s mohutnosťou a správnym svalovým korzetom, ktorý sa u týchto plemien vyvíja často až do cca 24 mesiaca a vyžaduje dostatočný hormonálny vplyv, prechod pubertou a zrelý vyvinutý skelet, ktorý je schopný takúto masu niesť. Rastúci pes nemá zrelú kostru a nadváha, často obezita predstavuje neustály stresor, preto rastúce plemená týchto plemien držíme v optimálnej ideálne štíhlej kondícii.
PROGNÓZA
Prognóza ochorenia je pri správnej diagnostike a následnom vhodnom manažmente pacienta dobrá. Obyčajne sa jedná o samolimitujúce ochorenie, ktoré po ukončení rastu samo odznie. Epizódy krívania sa však môžu opakovať aj niekoľko mesiacov a pre majiteľov môžu byť pomerne frustrujúce. Zo strany ošetrujúceho personálu je preto nevyhnutná správna a korektná komunikácia, pri ktorej bude problém a adekvátna starostlivosť o pacienta náležite a odborne vysvetlená.