Pitný režim psa. Hydratovať – hydratovať – platí aj pre psov!

Často to nechávame na nich… Na ich rozhodnutí, kedy a koľko vody vypijú. Vedeli ste však, že pes si nie vždy dokáže sám efektívne regulovať pitný režim?

Existuje viacero dôvodov, prečo pes nepije dostatočne – od psychologických príčin až po fyziologické obmedzenia. Najmä počas horúcich letných dní je dôležité venovať zvýšenú pozornosť nielen jeho správaniu, ale aj množstvu prijatých tekutín.

Ak si nevšimnete včas varovné signály dehydratácie, môže dôjsť nielen k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ale aj k pokazeniu celého letného obdobia – vám aj vášmu psovi.

V tomto článku sa dozviete:

• Prečo môže váš pes trpieť dehydratáciou a ako ju včas rozpoznať.

• Koľko vody by mal pes denne vypiť.

• Čo sa deje v organizme psa pri nedostatku vody a prečo je to nebezpečné.

• Niektoré psy a niektoré plemená nemajú pitný reflex. Ktoré?

• Ako psovi zábavnou formou doplniť tekutiny a zároveň poskytnúť živiny prospešné pre jeho zdravie.

• Prečo je dôležité udržiavať pravidelný pitný režim aj pri menšom výdaji energie.

PREČO PES NEPIJE DOSTATOK VODY, AJ KEĎ JE SMÄDNÝ?

Mnoho majiteľov si myslí, že pes sa napije vždy, keď to potrebuje. Nie je to však vždy pravda. Niektoré psy nemajú vyvinutý dostatočný pocit smädu, prípadne odmietajú vodu, ak im z rôznych dôvodov „nevyhovuje“ – môže byť príliš teplá, málo čerstvá, sú tam zvyšky slín iného psa, nachádza sa na nevhodnom mieste alebo ich jednoducho nič neprinúti prerušiť zábavu či spánok, aby sa napili.

U niektorých plemien je taktiež nižšia tendencia piť počas stresu, cestovania alebo choroby. Dôležité je teda nielen ponúkať vodu, ale aj sledovať, či ju pes reálne prijíma – a koľko.

VEDELI STE?

Pes by mal denne prijať približne 50–60 ml vody na každý kilogram telesnej hmotnosti. To znamená, že pes vážiaci 20 kg potrebuje zhruba 1–1,2 litra vody denne – a ešte viac v horúčavách alebo pri fyzickej aktivite.

PREČO NIEKTORÉ PSY NEPIJÚ DOSTATOK VODY – AJ KEĎ BY MALI?

1. Inštinktívne správanie

Niektoré psy majú oslabený inštinkt na príjem vody. Môže to byť ovplyvnené vekom, individuálnym temperamentom alebo genetickými faktormi. Podobne ako u ľudí, aj u psov sa s pribúdajúcim vekom znižuje pocit smädu. Staršie psy preto môžu piť menej, aj keď ich telo potrebuje hydratáciu viac ako kedykoľvek predtým.

Rovnakú pozornosť si vyžadujú aj šteniatka. Ich termoregulačný systém ešte nie je dostatočne vyvinutý, a preto sú výrazne citlivejšie na prehriatie. Pobyt na priamom slnku alebo fyzická aktivita počas horúcich dní môžu rýchlo viesť k prehriatiu a dehydratácii.

Niektoré psy sa doslova „zabudnú“ na slnku – ostanú ležať, až kým sa nevyčerpajú natoľko, že sa dostanú do stavu letargie. V takomto stave už sami nevyhľadajú vodu, čím sa zvyšuje riziko hlbokej dehydratácie.

Medzi plemená, ktoré majú väčšie riziko dehydratacie pre chýbajúci reflex patria malé plemená čivava, yorkshire teriér, pomeranian. Brachycefalické plemená kvôli krátkym nosom majú často problémy s reguláciou teploty a ľahko sa prehrejú. Môžu viac lapať po dychu, namiesto toho, aby pili dostatok vody. Majitelia chrtov plemien greyhounds, whippets, saluki reportovali v prieskumoch, že ich psy pijú menej po fyzickom výkone a počas letného cestovania.

VEDELI STE?

Aj krátky pobyt psa na slnku bez možnosti oddychu v tieni a bez prístupu k vode môže spôsobiť úpal alebo tepelný kolaps. AVMA – American Veterinary Medical Association) odporúča nikdy nenechávať psa bez tieňa a vody, najmä v čase medzi 11:00–16:00. Samozrejme, ak je úpek skôr a trvá dlhšie, časový interval sa zväčšuje. V dobrej viere sa verí, že majiteľ rizikovú teplotu rozozná.

2. Zdravotné problémy

Znížený príjem vody môže byť spôsobený aj ochoreniami. Psy s bolesťami zubov, zápalmi ďasien, problémami s pohybovým aparátom, tráviacimi ťažkosťami, chronickou únavou, úzkosťou či depresiou často odmietajú vodu.

Výrazný úbytok príjmu tekutín je typický aj pri pankreatitíde, črevných kataroch alebo alergických reakciách, ktoré ovplyvňujú chuť do jedla aj smäd. Je dôležité sledovať príznaky a neignorovať ich ani mimo letného obdobia.

O zdravotných dôvodoch si prečítajte viac v článku „Nie je dehydratácia, ako dehydratácia…“

3. Prostredie

Hydratácia psa úzko súvisí s teplotou okolia, vlhkosťou a úrovňou aktivity. V horúčavách, alebo po fyzickej námahe potrebuje pes prirodzene viac tekutín.

Dôležité upozornenie: Ak pes po veľkej fyzickej záťaži nárazovo vypije príliš veľké množstvo vody, môže dôjsť k žalúdočnej torzii (pretočeniu) alebo k intoxikácii vodou – vážnym stavom, ktoré si vyžadujú okamžité veterinárne ošetrenie.

VEDELI STE?

Pes môže počas intenzívneho pohybu v horúčave stratiť až 200–400 ml vody za hodinu potením cez labky a dýchaním.

4. Hygienické podmienky

Psy sú v pití vody prekvapivo vyberavé. Ak je voda v miske stará, zohriata, preslinená alebo znečistená, pes ju môže odmietnuť. Takéto prostredie je navyše ideálne na množenie baktérií, ktoré môžu spôsobiť závažné tráviace ťažkosti – najmä v letnom období.

Na stenách misky sa rýchlo vytvára biofilm – tenká vrstva mikróbov, ktoré môžu obsahovať patogény spôsobujúce hnačky, črevné infekcie a virózy.

VEDELI STE?

Miska s vodou by sa mala čistiť denne a raz týždenne dezinfikovať. Biofilm sa môže vytvoriť už do 48 hodín od posledného umytia.

5. Naučené správanie

Niektoré psy majú obmedzený prístup k vode, pretože im je k dispozícii len v určitých časoch – napríklad len počas prechádzok alebo krátkych prestávok doma. Tento návyk môže vzniknúť aj z rutiny majiteľa, ktorý vodu odkladá mimo dosahu psa.

Takéto obmedzovanie vedie k riziku dehydratácie, ale môže tiež negatívne ovplyvniť obličky, močové cesty a tráviaci trakt psa. Nedovoliť psovi prístup k vode je nebezpečný zvyk, ktorý môže viesť k závažnému poškodeniu zdravia psa.

Zvýšená strata tekutín

Dehydratáciu nemusí vždy spôsobiť horúčava. Zvýšenú stratu tekutín môže spôsobiť aj zvracanie, hnačky alebo nadmerné močenie – bez ohľadu na ročné obdobie. Ak má pes akútne príznaky a stav sa nezlepší do 24 hodín, je nevyhnutné vyhľadať veterinárnu pomoc.

Pri takýchto stavoch je často potrebná infúzna liečba a diagnostika príčiny (napr. infekcia, diabetes insipidus, zlyhanie obličiek, atď.).

VEDELI STE?

Mierna dehydratácia (strata 5–6 % telesnej vody) môže byť pre psa takmer nebadateľná, no 10 % strata telesných tekutín už môže spôsobiť zdravotné problémy. Postupná pomalá, alebo rýchla strata takéhoto množstva tekutín môže signalizovať vážne zdravotné problémy, ako je pankreatitída, porucha funkcie obličiek, nástup sepsy, intoxikácia, alergia, intolerancia, orgánové zlyhanie…

AKO SA PREJAVUJE DEHYDRATÁCIA U PSA?

Dehydratácia môže byť pre psa nebezpečná, najmä počas horúcich letných dní, ale aj pri ochoreniach sprevádzaných stratou tekutín. Včasné rozpoznanie príznakov je kľúčové pre záchranu zdravia – niekedy aj života.

1. Fyzické príznaky:

• Suché ďasná a nos – za normálnych okolností sú vlhké, lesklé a chladné.
• Vpadnuté oči – oči môžu pôsobiť matne, bez pohybu a reakcií, alebo sú stresovo doširoka otvorené.
• Znížená elasticita kože – koža po nadvihnutí (napr. na krku) sa vracia späť pomaly alebo vôbec.
• Suché, husté a lepkavé sliny – namiesto čírych sú ťahavé až husté pastovité.

2. Zmeny správania:

• Letargia a slabosť – pes je spomalený, málo reaguje, často iba leží.
• Strata chuti do jedla – odmieta jedlo alebo oň nejaví záujem.
• Zrýchlené, povrchné dýchanie – pes sa tak snaží ochladiť organizmus.
• Toporný postoj, prípadne ležanie s ťažkým dýchaním a slinením.
• Znížená frekvencia močenia – moč býva tmavší a zapácha.

Vážne príznaky:

• Kolaps alebo mdloby – extrémna strata tekutín môže viesť k strate vedomia.
• Zrýchlený tep – telo sa snaží kompenzovať nízky objem krvi zvýšením srdcovej frekvencie.

ČO SA DEJE V TELE PSA PRI DEHYDRATÁCII?

Dehydratácia je stav, kedy telo stráca viac tekutín, než prijíma. Tieto straty narúšajú objem vody v tkanivách (intersticiálnom priestore), bunkách (intracelulárne) aj v krvnom riečisku (intravaskulárne). Vzniká tak kombinácia metabolickej záťaže a obehového zlyhávania.

Dehydratácie podľa závažnosti:

%  straty telesnej vody a klinické príznaky

• 4 – 5 %  Suchšie sliznice, normálny turgor kože, oči vlhké
• 6 – 7 %  Suché sliznice, mierna strata elasticity kože, oči vlhké
• 8 – 10 %  Výrazná strata elasticity kože, suché sliznice, vpadnuté oči, rýchly, slabý pulz
• ≥ 12 %   Matné oči, silne vpadnuté, úplná strata turgoru kože, zmenené vedomie, vláknitý pulz, šok

VEDELI STE?

Zdravý pes môže prežiť iba 2–3 dni bez vody, kým dôjde k zlyhaniu obličiek, kolapsu obehového systému a následnej smrti.

ČO ROBIŤ PRI PRÍZNAKOCH DEHYDRATÁCIE?

• Okamžite poskytnite psovi čistú, vlažnú vodu (nie studenú).
• Premiestnite ho do tieňa alebo klimatizovaného priestoru. Dôležité je, aby tam bola cirkulácia vzduchu – prievan, ventilátor…
• Chlaďte ho vlhkým uterákom – najmä na brušku, slabinách, labkách a pod a po stranách krku. Veľmi účinné je chladenie hlavy, ale nie je to vhodné pre psov, ktorí nie sú trénovaní na ponor hlavy v studenej vode.

! Nikdy nepoužívajte ľadovú vodu ani ho neponárajte do studeného kúpeľa – hrozí šok.

! Pozorujte správanie a reakcie počas nasledujúcich 1–2 hodín.

KEDY ÍSŤ K VETERINÁROVI?

• Ak pes odmieta piť vodu, alebo nevstáva, odmieta pohyb.
• Ak trvajú príznaky viac ako 24 hodín bez zlepšenia.
• Ak sa objavia zvracanie, hnačka, strata vedomia alebo príznaky šoku.

Veterinár môže vykonať test hydratácie, odber krvi a podať infúznu terapiu, ktorá rýchlo obnoví tekutiny a elektrolyty.

Samostatnou kapitolou je prehriatie (v tomto článku sa venujem dehydratácii). Pri prehriati treba reagovať rýchlo, najskôr psa intenzívne chladiť a potom zabezpečiť prevoz k veterinárovi! Šok  a fatálny následok prehriatia sa môže prejaviť aj 1 – 2 dní po incidente. Môže spôsobiť infarkt v spánku, kedy je pes zdanlivo v poriadku. Preto vždy vážne stavy konzultujte a riešte s veterinárom!

Použitá literatúra

1. National Research Council (NRC), Nutrient Requirements of Dogs and Cats, 2006, National Academies Press, Washington, D.C. ISBN-13: 978-0-309-48528-7
2. Journal of Veterinary Internal Medicine, Vol. 25, 2011 – „Thermoregulatory and Hydration Responses in Exercising Dogs“
3. NSF International – Pet Bowl Hygiene Study, 2013
4. Merck Veterinary Manual – Fluid and Electrolyte Balance in Dogs, Merckvetmanual, https://www.merckvetmanual.com
5. NIH, EMS Canine Evaluation and Treatment of Dehydration, Anthony J. Taylor; Evan A. Kuhl.