Housing- and exercise-related risk factors associated with the development of hip dysplasia as determined by radiographic evaluation in a prospective cohort of Newfoundlands, Labrador Retrievers, Leonbergers, and Irish Wolfhounds  in Norway

Randi I. Krontveit, DVM; Ane Nødtvedt, DVM, PhD; Bente K. Sævik, DVM, PhD; Erik Ropstad, DVM, PhD; Cathrine Trangerud, DVM, PhD

Uverejnené: AVMA, AJVR, Vol 73, No. 6, June 2012, https://doi.org/10.2460/ajvr.73.6.838

Cieľ štúdie:
Cieľom výskumu bolo identifikovať environmentálne rizikové faktory, najmä v oblasti pohybu a ustajnenia, ktoré môžu ovplyvniť rozvoj dysplázie bedrového kĺbu (HD) u vybraných plemien psov. Diagnóza HD bola stanovená rádiograficky. Výskum sa zameral na novofundlandské psy, labradorské retrievery, leonbergrov a írskych vlkodavov chovaných v Nórsku.

Počet psov zaradených do štúdie:
Štúdia zahŕňala 501 psov zo 103 vrhov. Psy boli sledované od narodenia až do momentu oficiálneho rádiografického skríningu HD vo veku 12 mesiacov (u labradorov [n = 133] a írskych vlkodavov [n = 63]) alebo 18 mesiacov (u novofundlandských psov [n = 125] a leonbergrov [n = 180]).

Metodika:
Informácie o prostredí, v ktorom psy vyrastali – vrátane typu ustajnenia a možností pohybu – boli získané prostredníctvom podrobných dotazníkov. Na analýzu údajov a identifikáciu rizikových faktorov boli použité viacrozmerné logistické regresné modely s náhodnými efektmi.

Výsledky:

• Zvýšené riziko HD bolo preukázané u šteniat, ktoré mali prístup ku schodom počas obdobia od narodenia do 3 mesiacov.
• Znížené riziko HD sa zistilo:
  • u šteniat, ktoré sa mohli voľne pohybovať bez vodítka na mäkkom povrchu v mierne nerovnom teréne,
  • u šteniat narodených na jar alebo v lete,
  • u šteniat narodených na farme (oproti mestskému alebo bytovému prostrediu).
• Významné zoskupenie HD sa zaznamenalo v rámci jednotlivých vrhov – čo potvrdzuje vplyv genetickej predispozície.

Záver a klinický význam:

Výsledky podporujú odporúčania, že šteniatkam do 3 mesiacov by nemal byť umožnený minimálny pohyb po schodoch a zároveň by im mal byť umožnený prirodzený voľný pohyb v bezpečnom vonkajšom prostredí (napr. záhrada, lúka).

Tieto preventívne opatrenia by mohli významne znížiť riziko vzniku rádiograficky preukázateľnej HD. Výsledky sú klinicky významné najmä pre chovateľov veľkých a obrovských plemien.

Zhrnutie: Dysplázia bedrového kĺbu (HD)

HD je dedičné vývojové ochorenie pohybového aparátu, postihujúce bedrové kĺby psov. Vzniká ako dôsledok genetickej predispozície v kombinácii s pôsobením environmentálnych faktorov.

• Výskum identifikoval viaceré hlavné gény a QTL lokusy (kvantitatívne znaky), ktoré sa podieľajú na vzniku HD.
• Exprimovanie týchto génov môže byť ovplyvnené prostredím, najmä typom pohybu a výživou počas rastu.

Existujú dve hlavné hypotézy vzniku HD:

1. Laxita (uvoľnenosť) bedrového kĺbu, vedúca k jeho nestabilite a následnej deformácii.
2. Porucha endochondrálnej osifikácie, ovplyvňujúca vývoj viacerých kĺbov vrátane bedrového.

Prvé pozorovateľné zmeny v bedrovom kĺbe (edém a mikrotrhliny väziva hlavice stehennej kosti) sa môžu objaviť už vo veku 30 dní.

Prevalencia a výskyt:

Presný výskyt HD nie je známy. V rôznych krajinách sa prevalencia podľa plemenných registrov pohybuje od 2 % do 67 %, pričom:

• Veľké a obrie plemená majú vyššiu predispozíciu na výskyt HD.
• Výnimky existujú – nie všetky veľké plemená sú automaticky vysoko rizikové.

Praktické odporúčania pre chovateľov a majiteľov:

• Vyhnite sa schodom u šteniat do 12 týždňov veku.
• Zabezpečte voľný pohyb na prírodnom povrchu.
• Minimalizujte tvrdé povrchy (dlažba, betón).
• Preferujte mierne nerovný terén (tráva, hlina), ktorý stimuluje prirodzené zapájanie svalov.
• Vyhýbajte sa skokovým a prudkým aktivitám v období rastu.

Celá štúdia v anglickom jazyku TU