SRSŤ NIE JE LEN ESTETIKA. Biologické funkcie psej srsti a dôsledky veľmi krátkeho strihania.

Autor: Jitka Križo Averis, LCGI

Odpovede nájdete v tomto článku založenom na súčasných poznatkoch veterinárnej dermatológie.

Tieto otázky sú už dlhé roky predmetom diskusií nielen medzi majiteľmi psov, ale aj medzi profesionálnymi groomermi. Zatiaľ čo vedecké dôkazy jednoznačne podporujú prvú otázku – teda že veľmi krátke ostrihanie môže predstavovať viaceré riziká – odpoveď na druhú otázku je oveľa zložitejšia a závisí najmä od typu srsti.

Mnohé rozšírené tvrdenia, napríklad že dvojitá srsť „zadržiava chladný vzduch“, sú značne zjednodušené a nie sú dostatočne podložené priamymi vedeckými štúdiami. Čo však výskumy jednoznačne potvrdzujú, je skutočnosť, že srsť zohráva dôležitú úlohu pri ochrane kože pred slnečným žiarením, poškodením vonkajším prostredím a výraznými výkyvmi teploty.

Čo sa považuje za veľmi krátke ostrihanie?

Profesionálni groomeri sa pri dĺžke strihu zvyčajne riadia číslami strihacích hlavíc, nie milimetrami. Nasledujúca tabuľka uvádza približnú orientáciu:

HlavicaZostávajúca dĺžka srstiHodnotenie
#101,5 – 1,8 mmveľmi krátko / vyholené
#9približne 2 mmveľmi krátko
#8,5približne 3 mmveľmi krátko
#7Fpribližne 3,2 mmkrátko
#5Fpribližne 6 mmstredne krátko
#4Fpribližne 9,5 mmvhodný letný strih
Nadstavce13 – 25 mmdlhší strih

Väčšina veterinárnych dermatológov a skúsených groomerov považuje akýkoľvek strih kratší ako približne 5–6 mm za veľmi krátky. Pri takejto dĺžke totiž zostáva príliš málo srsti na to, aby mohla plniť svoje prirodzené ochranné funkcie. U plemien s dvojitou srsťou sa strihanie vôbec neodporúča, pokiaľ na takýto strih neexistuje zdravotný dôvod – ale k tomu sa dostaneme.

Jedným z najčastejších omylov pri letnom strihaní je predstava, že psy regulujú svoju telesnú teplotu rovnakým spôsobom ako ľudia. V skutočnosti sa termoregulácia človeka a psa zásadne líši.

Ľudia sa ochladzujú predovšetkým potením. Vedeli ste, že po celom tele máme približne 2 až 5 miliónov potných žliaz? Tie umožňujú odvádzať teplo prostredníctvom odparovania potu. Ochladzovanie podporuje aj zvýšené prekrvenie kože, preto nám v horúcom počasí pomáha odložiť oblečenie.

Psy majú funkčných potných žliaz len veľmi málo. Ich hlavným mechanizmom ochladzovania je dýchanie s otvorenou papuľou pri ktorom sa teplo odvádza odparovaním vlhkosti z jazyka a horných dýchacích ciest. Menšie množstvo tepla strácajú prostredníctvom potných žliaz na vankúšikoch labiek a zvýšeným prekrvením uší a kože.

Zdravá srsť plní súčasne niekoľko mimoriadne dôležitých biologických funkcií. Nie je len estetickým znakom psa, ale predstavuje sofistikovaný ochranný systém, ktorý pomáha organizmu zvládať vplyvy okolitého prostredia.

1. Ochrana pred ultrafialovým žiarením

Srsť funguje ako prirodzená bariéra proti ultrafialovému (UV) žiareniu. V závislosti od hustoty, farby a štruktúry dokáže zachytiť významnú časť UV lúčov ešte predtým, ako dopadnú na pokožku.

Po veľmi krátkom ostrihaní:

  • UV žiarenie dopadá priamo na kožu,
  • výrazne sa zvyšuje riziko spálenia kože,
  • narastá pravdepodobnosť poškodenia DNA kožných buniek,
  • z dlhodobého hľadiska sa môže zvýšiť riziko niektorých nádorových ochorení kože,
  • môžu sa zhoršiť ochorenia kože citlivé na slnečné žiarenie.

Táto ochranná funkcia je mimoriadne dôležitá najmä u:

  • bielych psov,
  • psov so svetlou alebo ružovou pokožkou,
  • prirodzene krátkosrstých plemien,
  • starších psov.

2. Ochrana pred teplom

Jednou z najčastejšie nesprávne chápaných funkcií psej srsti je jej úloha pri regulácii teploty.

Je to ako keď si dáme počas horúceho letného dňa na hlavu svetlý klobúk alebo šiltovku. Z vlastnej skúsenosti určite vite, že klobúl vám hlavu aktívne neochladzuje, ale zabraňuje tomu, aby slnečné lúče priamo zohrievali pokožku hlavy. Psia srsť funguje veľmi podobným spôsobom.

Chlpy zachytávajú a odrážajú značnú časť slnečného žiarenia ešte predtým, ako sa dostane ku koži. Ak je však srsť skrátená na dĺžku iba 1 až 3 mm, oveľa väčšie množstvo slnečného žiarenia dopadá priamo na pokožku. Teplota kože sa tak môže výrazne zvýšiť, hoci samotná teplota okolitého vzduchu zostáva nezmenená.

3. Srsť vytvára ochrannú izolačnú vrstvu vzduchu

Srsť zachytáva tenkú vrstvu relatívne nehybného vzduchu tesne pri pokožke. Táto tzv. hraničná vrstva vzduchu funguje ako prirodzená tepelná izolácia a pomáha:

  • spomaľovať prehrievanie organizmu,
  • spomaľovať ochladzovanie tela,
  • zmierňovať náhle výkyvy teploty,
  • znižovať účinok vetra.

Ide o základný fyzikálny princíp tepelnej izolácie. Presný vplyv tejto vrstvy na ochladzovanie psa sa môže líšiť v závislosti od plemena, typu srsti a okolitých podmienok, no jej izolačná funkcia je vedecky dobre zdokumentovaná.

4. Mechanická ochrana kože

Srsť neplní len úlohu tepelnej izolácie. Predstavuje aj účinnú mechanickú ochranu kože pred:

  • škrabancami,
  • odreninami,
  • bodnutím a uhryznutím hmyzom,
  • podráždením rastlinami,
  • drobnými poraneniami počas pohybu.

Ak zostane po strihaní iba 1–3 mm srsti, táto prirodzená ochranná bariéra sa výrazne znižuje.

Odstránením väčšiny srsti dochádza k viacerým zmenám, ktoré môžu ovplyvniť zdravie kože aj celkové pohodlie psa.

Zvýšené vystavenie UV žiareniu

Pri nedostatočnej dĺžke srsti dopadá na pokožku výrazne viac ultrafialového žiarenia. Koža sa zohrieva rýchlejšie, skôr sa objavuje začervenanie a výrazne rastie riziko spálenia.

Na rozdiel od ľudí si psy nemôžu každý deň nanášať opaľovací krém na celé telo, preto je prirodzená ochrana, ktorú poskytuje srsť, mimoriadne dôležitá.

Narušenie kožnej bariéry

Veľmi krátke ostrihanie môže zvýšiť transepidermálnu stratu vody, teda prirodzené odparovanie vody z pokožky.

Výsledkom môže byť:

  • suchšia koža,
  • tvorba lupín,
  • svrbenie,
  • podráždenie,
  • zhoršenie existujúcich dermatologických problémov.

Tieto zmeny sa najčastejšie prejavujú u psov s alergiami alebo citlivou pokožkou.

Väčšie teplotné výkyvy

Prirodzená srsť pomáha tlmiť vplyv okolitého prostredia.

Po veľmi krátkom ostrihaní:

  • pokožka sa na slnku zohrieva rýchlejšie,
  • vo vetre sa ochladzuje rýchlejšie,
  • dochádza k väčším stratám vlhkosti.

Pes sa preto stáva oveľa závislejším od tieňa, dostatočného prísunu vody a vhodných podmienok prostredia.

Poškodenie vlasových folikulov

Najmä plemien s dvojitou srsťou môže veľmi krátke ostrihanie viesť k problémom s opätovným dorastaním srsti.

Medzi najčastejšie komplikácie patria:

  • alopecia po ostrihaní (post-clip)
  • spomalený rast srsti,
  • nerovnomerné dorastanie,
  • trvalá zmena štruktúry srsti,
  • zmena farby.

Tieto komplikácie sa síce nevyskytujú u každého psa, ich riziko sa však zvyšuje pri veľmi krátkom strihaní, najmä u predisponovaných plemien.

Toto je veľmi častá otázka v salóne. Jednoduchá odpoveď je: Závisí od typu srsti.

Psy s dvojitou srsťou, ako napríklad:

  • zlatý retriever,
  • nemecký ovčiak,
  • sibírsky husky,
  • border kólia.
  • vyššie vystavenie UV žiareniu,
  • strata prirodzenej ochrany kože,
  • problémy s opätovným dorastaním srsti,
  • nedostatok dôkazov, že by veľmi krátke ostrihanie prinášalo významný ochladzujúci efekt.

Na druhej strane je potrebné povedať, že často opakované tvrdenie, podľa ktorého dvojitá srsť „zadržiava chladný vzduch“, nie je priamo podporené kvalitnými experimentálnymi štúdiami. Vedecké poznatky skôr naznačujú, že hlavnou úlohou srsti je tepelná izolácia a ochrana pred slnečným žiarením, nie aktívne ochladzovanie organizmu.

Plemená so stále dorastajúcou srsťou, ako napríklad:

  • pudel,
  • shih-tzu,
  • bišónik

Tieto plemená sa bežne strihajú a pravidelná úprava srsti je súčasťou ich starostlivosti. Kratší strih môže znížiť tvorbu plstí, uľahčiť hygiene, zvýšiť pohodlie psa a uľahčiť majiteľom starostlivosť os srsť.

Ponechanie približne 10–25 mm srsti poskytuje výrazne lepšiu ochranu pred UV žiarením, drobnými poraneniami aj bodnutím hmyzom, pričom starostlivosť o srsť zostáva stále jednoduchá.

  • pravidelne vyčesávať uvoľnenú podsadu,
  • udržiavať srsť bez plstí a chuchvalcov,
  • zabezpečiť dostatok tieňa a neustály prístup k čerstvej vode,
  • vyhýbať sa intenzívnej aktivite počas najteplejších hodín dňa,
  • ak je strih pre dané plemeno vhodný, nechať minimálne 6–10 mm srsti, pokiaľ neexistuje zdravotný dôvod na kratšie ostrihanie,
  • veľmi krátke strihy (približne 1,5–3 mm) ponechať len na prípady, keď sú medicínsky opodstatnené – napríklad pri chirurgických zákrokoch, závažnom splstnatení srsti alebo niektorých dermatologických ochoreniach.

Jedným z najčastejších argumentov majiteľov, ktorí chcú svojho psa oholiť, je otázka:

„A čo bezsrsté psy? Ak je srsť taká dôležitá, prečo vôbec existujú?“

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o logickú námietku. V skutočnosti však bezsrsté plemená nedokazujú, že srsť nie je potrebná. Naopak – ukazujú, aké dôležité funkcie srsť bežne plní a čo všetko je potrebné nahradiť, keď chýba.

Plemená ako:

  • čínsky chocholatý pes,
  • xoloitzcuintli (mexický naháč),
  • peruánsky naháč,

sú výnimkou, nie pravidlom. Tieto psi boli počas storočí cielene šľachtené tak, aby mali minimum srsti alebo boli úplne bezsrsté. Ich organizmus sa tejto vlastnosti do určitej miery prispôsobil. Napriek tomu však tieto psy vyžadujú výrazne odlišnú starostlivosť než psy so štandardnou srsťou.

Práveže bezsrsté plemená ukazujú, aká dôležitá je ochranná funkcia srsti. Veterinárni dermatológovia majiteľom bezsrstých plemien bežne odporúčajú:

  • používať opaľovacie krémy určené pre psy pri dlhšom pobyte na slnku,
  • chrániť psa oblečením počas intenzívneho slnečného žiarenia,
  • obliekať psa v chladnom počasí,
  • podľa potreby hydratovať pokožku,
  • sledovať prípadné známky spálenia kože,
  • chrániť pokožku pred odreninami a poraneniami.

Prečo? Pretože bez srsti je pokožka priamo vystavená:

  • ultrafialovému žiareniu,
  • prehrievaniu spôsobenému slnečným žiarením,
  • mechanickému poškodeniu,
  • bodnutiu hmyzom,
  • vysušovaniu,
  • alergénom z prostredia.

Ak by srsť nemala významnú termoregulačnú funkciu, prečo by potom tieto psy bolo treba dodatočne chrániť oblečením?

Toto je veľmi podstatný rozdiel. Bezsrstý pes sa narodí geneticky bez srsti. Pes s prirodzenou srsťou, ktorý je ostrihaný na 1–2 mm, sa bezsrstým plemenom nestáva. Naopak, odstránime mu biologickú štruktúru, na ktorú sa jeho organizmus počas evolúcie aj šľachtenia prispôsobil.

Je to podobné, ako porovnávať človeka, ktorý sa narodil bez mihalníc, s človekom, ktorému boli mihalnice odstránené. Výsledok môže navonok vyzerať podobne, biologicky však ide o dve úplne odlišné situácie.

Bezsrsté psy nie sú dôkazom toho, že srsť nie je potrebná. Práve naopak. Ukazujú, aké množstvo ochranných funkcií musí majiteľ nahrádzať:

  • opaľovací krém nahrádza ochranu pred UV žiarením,
  • oblečenie nahrádza tepelnú izoláciu,
  • hydratačná starostlivosť pomáha udržiavať kožnú bariéru,
  • dôsledná kontrola kože nahrádza prirodzenú mechanickú ochranu, ktorú poskytuje srsť.

Inými slovami, bezsrsté plemená fungujú napriek tomu, že srsť nemajú, nie preto, že by srsť nemala význam. Práve preto nemožno prirovnávať veľmi krátko ostrihaného psa k prirodzene bezsrstému plemenu.

Ako profesionálna groomerka sa s touto témou stretávam veľmi často. Priznávam, že niekedy predstavuje aj profesionálnu dilemu.

Na jednej strane vieme, aké dôležité funkcie srsť plní a prečo nie je vhodné ju zbytočne odstraňovať. Na druhej strane pracujeme v službách zákazníkom. Ak odmietnem psa ostrihať veľmi nakrátko, existuje veľká pravdepodobnosť, že majiteľ navštívi iného groomera, ktorý jeho želaniu vyhovie.

Preto je našou profesionálnou povinnosťou majiteľa informovať, vysvetliť mu možné dôsledky a odporučiť riešenie. Konečné rozhodnutie je však vo väčšine prípadov na majiteľovi.

Tento článok nie je kritikou groomerov, ktorí psy strihajú veľmi nakrátko. Každý pes má svoj vlastný príbeh a každá návšteva salónu je jedinečná. Niekedy je krátke ostrihanie medicínsky nevyhnutné, inokedy je jediným humánnym riešením pri silne splstnatenej srsti alebo ho odporučí veterinárny lekár.

Našou úlohou nie je súdiť. Našou úlohou je vzdelávať, poskytovať odborné odporúčania a vždy konať v najlepšom záujme psa.

Literatúra a použité zdroje

  1. American Kennel Club (AKC). (2024). Is It OK to Shave Your Dog? Dostupné na:
    https://www.akc.org/expert-advice/health/is-it-ok-to-shave-your-dog/
  2. Veterinary Partner (VIN – Veterinary Information Network). Should You Shave Your Dog for Summer? Dostupné na:
    https://veterinarypartner.vin.com/default.aspx?pid=19239&id=10409091
  3. Miller, W. H., Griffin, C. E., & Campbell, K. L. (2021). Muller & Kirk’s Small Animal Dermatology (9. vydanie). Elsevier.
  4. BSAVA. (2018). BSAVA Manual of Canine and Feline Dermatology (3. vydanie). British Small Animal Veterinary Association.
  5. Hensel, P. (2010). Skin barrier function in canine atopic dermatitis. Veterinary Dermatology, 21(2), 105–117.
  6. European Society of Veterinary Dermatology (ESVD). Position Statements and Clinical Guidelines.
    https://www.esvd.org
  7. International Certified Master Groomers (ICMG). Educational Resources and Grooming Standards.
    https://www.icmg.org
  8. Royal Veterinary College (RVC). Educational resources on canine skin physiology and thermoregulation.
    https://www.rvc.ac.uk

Poznámka autora: Tento článok vychádza zo súčasných poznatkov veterinárnej dermatológie a fyziológie termoregulácie psov. Jeho cieľom nie je kritizovať individuálne rozhodnutia groomerov alebo majiteľov psov, ale podporovať rozhodovanie založené na vedeckých dôkazoch a zvyšovať povedomie o biologických funkciách psej srsti.lne rozhodnutia groomerov alebo majiteľov psov, ale podporovať rozhodovanie založené na vedeckých dôkazoch a zvyšovať povedomie o biologických funkciách psej srsti.

Jitka Križo Averis, LCGI
Jitka Križo Averis, LCGI si počas svojej kariéry vybudovala medzinárodné meno v oblasti úpravy psov, vzdelávania a vývoja produktov pre starostlivosť o psov. Počas svojej kariéry získala množstvo prestížnych ocenení. Trikrát po sebe vyhrala BIS na súťaži Eurogroom, ďalej BIS na Groomanii, Mastergroom a získala titul British Groomer of the Year. Šesť rokov po sebe reprezentovala Anglicko na Majstrovstvách sveta v úprave psov, získala ocenenie UK Dog Grooming Salon of the Year a dvakrát jej bola udelená cena The Congeniality Award na konferencii World Dog Grooming Conference UK. Počas 20 rokov bola súčasťou tímu Saredon Terriers, kde získala neoceniteľné skúsenosti pri práci s jednými z najúspešnejších teriérov na svete. Dosiahla najvyššiu kvalifikáciu v oblasti úpravy psov dostupnú vo Veľkej Británii a stala sa členkou Guild of Master Groomers. Jitka viedla vlastnú školu úpravy psov a svoje skúsenosti odovzdávala aj prostredníctvom seminárov, workshopov a individuálnych školení. Už niekoľko rokov pôsobí aj ako rozhodkyňa European Grooming Association (EGA) pre kategóriu trimovania. Dlhoročné skúsenosti so psami spolu so vzdelaním v oblasti psej masáže a klinickej aromaterapie ju priviedli k založeniu značky Vita Canis, ktorá sa desať rokov venovala vývoju a výrobe prírodných aromaterapeutických produktov pre psov. Od roku 2018 organizuje charitatívnu súťaž Style to Rescue, ktorej cieľom je podporovať útulky a záchranné organizácie pre psov. Zároveň sa venuje vývoju kozmetických produktov pre belgickú značku The Sentinel. Po viac ako 20 rokoch života vo Veľkej Británii sa spolu so svojím manželom Johnom a ich tromi psami presťahovala na Slovensko, kde sa naďalej venuje projektom spájajúcim jej lásku k psom a vzdelávaniu.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *